Je zaľúbená do módy, no väčšinu oblečenia nakupuje v secondhandoch. Snaží sa žiť racionálne a zodpovedne, a touto cestou viesť aj svoje okolie, čím je niekedy až „otravná”. Riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková pre Apríl magazín porozprávala o najväčších témach súvisiacich so životným prostredím aj o jej vlastných snahách, ako svet okolo seba meniť.

Zvykli sme si na pohodlný život a málokto sa zamýšľa nad tým, či je pohodlný aj pre našu planétu. Na základe názorov a užitočných tipov od žien, ktoré si uvedomujú, aké dôležité je chrániť životné prostredie, vám chceme ukázať, že niekedy stačí malý krôčik na to, aby sme žili lepšie, zdravšie a šetrnejšie. Na 11 otázok o zodpovednosti k životnému prostrediu odpovedala riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková.

Čo je podľa vás v súčasnosti najväčší problém týkajúci sa životného prostredia?

Orientácia spoločnosti na konzum. Všetkého chceme veľa, hneď a hlavne lacno. Od toho sa odvíjajú všetky problémy, ktoré súvisia so stavom nášho životného prostredia. Málo sa zamýšľame nad tým, aké dôsledky naše túžby prinášajú. Keď si kupujeme nový výrobok, nemyslíme na to, akú dlhú cestu musí prejsť. Od získania materiálov, z ktorých sa vyrába, cez výrobný proces až po jeho likvidáciu. Stále si nedostatočne uvedomujeme vplyv tohto cyklu na životné prostredie a na naše zdravie.

Napríklad módny priemysel zahŕňa množstvo dodávateľských reťazcov na získavanie a spracovávanie surových materiálov, výrobu textílie, zhotovenie konkrétneho kusu oblečenia, jeho dopravu, predaj a nakoniec jeho použitie a nakladanie s ním ako s odpadom. Jeho vplyv na životné prostredie sa neprejavuje len viditeľným znečistením, ale napríklad aj používaním obrovského množstva pesticídov pri pestovaní bavlny, toxických chemikálií pri výrobe alebo vytváraním háld textilného odpadu. Dôležité je aj hľadisko spotreby prírodných zdrojov využívaných pri pestovaní rastlín alebo chove živočíchov, získavaní, spracovávaní, výrobe a doprave oblečenia, ktoré sa často prehliada.

Čo robíte vy na zlepšenie situácie?

Som tak trochu zaľúbená do módy a nie vždy do tradičného dizajnu, takže secondhandy sú môj druhý domov. Prevažnú časť oblečenia nakupujem v nich. Keď mám čas, veci prešívam a opravujem tak, aby sa staré dalo opäť nejakým spôsobom použiť. S blízkymi a so známymi si oblečenie posúvame alebo vymieňame.

V čom je Slovensko v tejto oblasti pred inými krajinami?

V niektorých ohľadoch máme prísnejšiu legislatívu v porovnaní s inými krajinami. Napríklad v Maďarsku, hoci ide o členský štát Európskej únie, nemajú v legislatíve zahrnutý princíp „znečisťovateľ platí“, čo znamená, že ak nejaká spoločnosť spôsobí znečistenie životného prostredia, musí vynaložiť finančné prostriedky za vzniknutú škodu.

V čom je Slovensko v tejto oblasti za inými krajinami?

Máme veľmi nízku vymožiteľnosť práva. Malé percento prevádzok skončí v rámci vyšetrovania s nejakým adekvátnym trestom za znečistenie životného prostredia. Ak aj spoločnosť dostane pokutu za porušenie zákona, tá je väčšinou taká nízka, že sa spoločnosti viac oplatí túto pokutu zaplatiť, ako zákon dodržať. Sankcie by však mali spoločnosť motivovať k environmentálne zodpovednému správaniu.

Čo môže urobiť bežný človek?

Podľa mňa sme v tomto ohľade „bežní“ ľudia všetci. Delíme sa o jeden životný priestor, o ktorý by sme sa mali zodpovedne starať a mali by sme si byť vedomí toho, že každý náš krok má naň určitý vplyv.

Čo môže urobiť štát?

Aj napriek tomu, že máme v niektorých oblastiach prísnejšie zákony, mnohé z nich majú medzery a stále máme čo vylepšovať. Štát by mal preto vytvárať a presadzovať efektívne zákony, mal by dohliadať na ich dodržiavanie a pri ich porušení vyvodiť prísne dôsledky. Nemal by uprednostňovať ekonomické záujmy pred ochranou životného prostredia a zdravia ľudí.

Sme v tejto oblasti dostatočne vzdelaní?

Nemyslím si, že sme nevzdelaní. Skôr si myslím, že to obrovské množstvo informácií, ktoré máme k dispozícii, nevieme a niekedy nechceme prepojiť do širšieho kontextu, a tak porozumieť nášmu vplyvu na životné prostredie.

Kam by ste sa vy chceli dostať v oblasti ochrany životného prostredia?

Snažím sa potrebovať málo vecí a sústrediť sa na tie, ktoré sú pre mňa skutočne dôležité a ktoré ma napĺňajú. Mám však pred sebou ešte veľmi dlhú cestu.

Máte nejakú „ekovychytávku”, na ktorú nedáte dopustiť?

Konkrétnu „ekovychytávku“ nemám. Celkovo sa snažím správať racionálne, uvážlivo a zodpovedne.

Snažíte sa v tomto smere ovplyvňovať svojich blízkych, rodinu a priateľov?

V tomto smere viem byť niekedy až otravná. Myslím, že viacero ľudí v mojom okolí hľadá gombík, kde sa vypínam. Väčšinou sa snažím ísť príkladom svojím správaním. Vysvetľovaniu sa však občas nedá vyhnúť. Vo svojom okolí zažívam pozitívne zmeny, čo ma veľmi teší.

Myslíte, že generácia našich rodičov bola k životnému prostrediu šetrnejšia?

Ľudia v tom období boli limitovaní nízkym výberom, či už hovoríme o ponuke tovaru, alebo o možnostiach cestovania. Mzdy boli dosť nízke, takže si ani veľa dovoliť nemohli. Na druhej strane, v rámci priemyslu a poľnohospodárstva sa nedbalo na to, čo sa pri výrobe dostáva do vôd, pôdy, ovzdušia alebo živých organizmov. Ochrana životného prostredia nebola v tom období témou. Prvoradá bola produkcia. Následky toho znášame dodnes v podobe rôznych environmentálnych záťaží (opustených priemyselných areálov, skládok nebezpečného odpadu alebo skladov pesticídov), ktoré ohrozujú životné prostredie a naše zdravie.

O Ivane Kohutkovej

Pochádza z Turca a každý deň mení Nitru za Bratislavu. V roku 2016 začala pracovať pre Greenpeace Slovensko. Pôsobila najprv v kampani zameranej na toxické znečistenie a koordinovala medzinárodný projekt venujúci sa práci s nebezpečnými látkami. Od minulého roku vedie slovenský Greenpeace. Práca jej zaberá väčšinu času, oddychuje však pri kreatívnych aktivitách, pri behaní po kopcoch, psychológii a knihách. Fascinuje ju škandinávska hudba, kontroverzné umenie a netradičný dizajn. Rada zažíva nové situácie a prekračuje svoje hranice.