Enviromentalistka Annamarie Velič stála pri významných ekologických projektoch v zahraničí. Pred rokom sa spoločne s firmou CURAPROX pustili do zavedenia prvej kancelárie s nulovou produkciou odpadu. Teraz spolu so svojím tímom stojí pred ďalšou výzvou – darovať školám po celom Slovensku koše na triedenie odpadu a naučiť deti, že separovanie je prirodzená a dôležitá vec. Na to, však potrebuje aj vašu pomoc.
Annamarie študovala manažment odpadov a enviromentálne inžinierstvo v Spojených štátoch, a po škole tam štyri ďalšie roky aj pracovala. Samu seba nazýva enviromentalistkou-technokratkou. Zaujíma ju, ako technicky a zároveň environmentálne riešiť problémy, ktoré prírode vyrobil človek. Nevie toho veľa o húseniciach, stromoch či vyhynutých živočíchoch, ktoré študujú ekológovia, ale v téme odpadov je doma.
Ako dokáže fungovať kancelária bez koša
Spolu s firmou CURAPROX Slovensko zaviedla prvý zero waste office na Slovensku. Tímu sa za rok podarilo znížiť kopy smetia v kancelárii o polovicu. Zmesový odpad, ktorý končí v bratislavskej spaľovni sa znížil o 75 % a zamestnanci oveľa viac premýšľajú nad tým, čo používajú, aby netvorili zbytočný odpad. Zároveň stále vyzývajú aj ďalšie firmy, aby si vyskúšali projekt Kancel bez koša a zminimalizovali produkciu odpadu. „Na dosiahnutie tohto cieľa je však potrebná úplná zmena správania. Aj to, čo recyklujeme, je odpad. Mali by sme nakupovať veci, ktoré nie sú v jednorázových obaloch, len tak sa vyhneme tvorbe odpadu. A to vôbec nie je ľahké,“ vysvetľuje Annamarie.
Annemarie sleduje, koľko odpadov sa tvorí, čím prechádzajú, kde končia, kde sa strácajú a čo by sa z nich dalo vyrobiť. Ako sama hovorí: „Baví ma to, pretože pri práci s odpadmi je dôležité u ľudí zmeniť spôsob myslenia. To je na tom najťažšie.“
Nie je výhodné šetriť na životnom prostredí
Annamarie mala v živote šťastie, že firmy, pre ktoré pracovala, brali životné prostredie naozaj úprimne, investovali doň peniaze a nebolo to len nevyhnutné minimum. „Mnoho firiem totiž investuje do životného prostredia len to, čo je pre nich legálne nutné a neuvedomujú si, že škodia sami sebe. Dnes už našťastie nie je výhodné zatĺkať a šetriť na životnom prostredí. Ak to firma robí, jej zamestnanci a zákazníci to veľmi skoro prekuknú a firma stráca kredibilitu,“ vysvetľuje.
Po návrate z Ameriky a skvelých skúsenostiach v rôznych firmách dostala prácu v Ikea. Najskôr na Slovensku, potom vo Švédsku, a to post riaditeľky pre udržateľný rozvoj pre celý Ikea Industry. Pracovala na mnohých globálnych projektoch, ktoré boli síce veľmi drahé, ale zmysluplné. „Potom som sa kvôli rodine vzdala svojho postu, vrátila som sa do Bratislavy a zistila som, že nemáme kontajner na tetrapaky a kovy sa majú hádzať medzi plasty. Povedala som si, že keď ma už osud či Boh zavial späť domov, tak to aspoň využijem na to, aby som sa porozhliadla a zistila, či sa moje skúsenosti nedajú u nás aplikovať a využiť. Tu u nás je také ‚pole neorané‘, vďaka čomu sa dá robiť naozaj veľa. Žiaľ, mnoho tém je tu aj zbytočne spolitizovaných, takže si musím vyberať, kde dokážem mať pozitívny vplyv na veci, ktoré sa každodenne dejú okolo nás,“ hovorí.
Dôležité je začať u detí
Okrem projektu Kancel bez koša sa CURAPROX darí aj zbierať a recyklovať zubné kefky, z ktorých sa vyrábajú koše na separovaný odpad. Tie by sa mali stať súčasťou škôl po celom Slovensku a deti naučiť, že triedenie odpadu je niečo veľmi dôležité a prirodzené. Deti sa učia zvyčajne rýchlejšie ako dospelí a dokážu si na veci aj skôr zvyknúť, preto aj pri téme minimalizácie odpadu zohráva dôležitú úlohu najmladšia generácia.
CURAPROX Slovensko v spolupráci s neziskovými organizáciam Živica, INCIEN, Priatelia Zeme – SPZ a nadáciou Ekopolis dodal koše vyrobené z plastu vyzbieraných kefiek do asi 200 škôl. Aby sa deti automaticky zamýšľali nad tým, kam odhodiť list zo zošita, kam plastovú fľašu a kam šupku od banánu, potrebujú školy košov oveľa viac. V rámci projektu Eko Alarm sa nedávno spustil crowdfunding, ktorého cieľom je vyzbierať 100 000 eur, vďaka ktorým budú koše na separovanie v triedach ďalších škôl na Slovensku. Súčasťou je aj vzdelávanie detí, ktoré budú medzi spolužiakmi šíriť osvetu. Tento projekt môžete podporiť aj vy a získať tak koše pre školu vo vašej obci či meste.
Na otázku, či Annamarie uvažuje nad odpadom aj doma, odpovedá: „Samozrejme, snažím sa na to dávať pozor, doma recyklujeme a kompostujeme zelený odpad. Ale na to, aby sme sa dostali na spodnú hranicu v tvorbe odpadu, potrebujeme v našich životoch menej konzumovať a tiež spomaliť. Na to, v akej dobe žijeme, je veľmi ťažké žiť aj úplne ekologicky. Ja mám napríklad elektrické auto a doma si ho nabijem, ale na to, aby som úplne ekologicky žila, mala by som dochádzať do práce pešo, na bicykli alebo mestskou hromadnou dopravou. Trvalo by mi to asi hodinu a pol s dvoma-troma prestupmi a to je už príliš veľa. Sme jednoducho tlačení spoločnosťou žiť rýchlejšie.“
Podľa Annamarie, žiť ekologicky vyžaduje veľa plánovať, no najmä žiť pomalšie. „Pri spomalení človek zistí, že to, že robíme veľa vecí naraz a stíhame viac, ešte neznamená, že robíme veci lepšie, kvalitnejšie či zmysluplnejšie. Robíme síce viac vecí, ale menej o nich premýšľame, menej ich doťahujeme, čím majú aj menší zásah,“ dodáva.
O Annemarie Velič
Venuje sa trvalej udržateľnosti na Slovensku, čo inými slovami znamená zodpovedný prístup k životnému prostrediu tak, aby bolo zachované aj pre budúce generácie. V súčasnosti spolu s CURAPROX Slovensko pracujú na budovaní kancelárie s nulovou produkciou odpadu, podieľa sa aj na ďalších ekologických projektoch firmy. Žije v Bratislave, má jedny dvojičky, jedného muža, dve mačky a jedného psa.
