Žijú v spoločnej domácnosti, starajú sa o seba navzájom a veľmi sa ľúbia. Ak však jedna z nich skončí v nemocnici, tá druhá nemá nárok na to, aby ju lekári informovali o zdravotnom stave životnej partnerky. Nemajú právne uznané partnerstvo ani možnosť spolu vychovávať dieťa. Diana a Kata otvorene hovoria o svojej sexuálnej orientácii a fakt, že tvoria pár, netaja.

Aby otvorili oči a srdcia všetkým ľuďom, ktorí si myslia, že byť iným je niečo choré, spolupodieľajú sa na organizácii sprievodu Dúhový Pride, ktorý sa o pár dní uskutoční v uliciach Bratislavy. Pre Apríl magazín poodhalili svoje súkromie a vysvetlili, ako sa organizuje veľkolepá akcia na podporu LGBTI komunity. S Katou a Dianou sme zašli na pracovnú poradu ohľadne organizácie pochodu a o ich životnom príbehu sme sa porozprávali na prechádzke po parku s ďalším členom ich netradičnej rodiny – s fenkou Edit.

Slovenská legislatíva neuznáva páry rovnakého pohlavia a ich rodiny. Na Slovensku neexistujú registrované partnerstvá a manželstvo párov rovnakého pohlavia zakazuje od roku 2014 aj ústava. Transrodoví ľudia sú nútení pri legálnej zmene rodu podstúpiť sterilizáciu.

Zákony im komplikujú život

Katarína Sokolová a Diana Pruchnerovičová sú partnerky. Spoznali sa asi pred piatimi rokmi, tak klasicky cez spoločných známych v krčme. Kata pochádza z Banskej Bystrice a pracuje v poisťovni. Diana je z Prešova a pôsobí v IT firme. Žijú spolu v bratislavskom byte a domov s nimi zdieľa zachránená sučka Edit.

„Cítim, že nemám rovnaké práva, ako keby som bola vo vzťahu s mužom. Ženu, ktorú milujem a považujem za svoju životnú partnerku, si nemôžem zobrať, nemôžeme náš vzťah právne ošetriť. Jediné, čo môžeme ošetriť, je kúpa majetku v podielovom vlastníctve. Ak by sa mi niečo stalo a išla by som do nemocnice, Diana nemá žiadny prístup k informáciám o mojom zdravotnom stave. Je to iba na dobrej vôli zdravotného personálu a lekárov, či ju budú informovať. Tým rozhodnutím však porušujú zákon,” vysvetľuje začarovaný kruh Kata.

Záleží im na tom, aby sa nielen ich budúcnosť, ale aj osud párov, ktoré sú im podobné, zmenil, preto pôsobia v projekte Životné partnerstvo, ktorý sa snaží zrovnoprávniť partnerstvá párov rovnakého pohlavia, nájsť alternatívu k manželstvu pre páry, ktoré nechcú vstúpiť do manželstva, ale chcú si svoj zväzok právne ošetriť v prípade úmrtia, dedičstva, zdravotných problémov či rozchodu.

Okrem toho sú aktívnymi organizátorkami celosvetovo známej akcie Pride, teda Dúhového sprievodu ulicami mesta, počas ktorej sa k LGBTI ľuďom pridávajú ich rodiny, priatelia, kolegovia a známi, aby ukázali, že ide o úplne bežných ľudí, ktorí chcú mať rovnakú šancu ako všetci ostatní na to, aby si udržali zdravie, išli za šťastím, zarobili si na živobytie, boli v bezpečí vo svojej krajine a starali sa o tých, ktorých milujú. Hlavným cieľom podujatia je podpora viditeľnosti komunity lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí na Slovensku.

Kata je súčasťou Dúhového Pride už sedem rokov. Na jej pleciach spočíva zodpovednosť za produkciu, spolupráca so Starým Mestom, hlavné pódium a sprievod. Po štyroch rokoch sa ku Kate do organizačného tímu pridala aj Diana. Má na starosti bezpečnosť pochodu, komunikuje s mestom, s políciou a priamo na mieste zabezpečuje hladký priebeh akcie. V tomto ročníku prvý raz zastáva post riaditeľky celej akcie.

Slovensko je homofóbne

Keďže tridsiatničky prežili veľkú časť života mimo Bratislavy, vedia, ako sa s homosexualitou vyrovnávajú v regiónoch Slovenska. Diana priznáva, že pozná veľa ľudí, ktorí sú s inakosťou vyrovnaní. „Problémom sú však priaznivci extrémistických skupín. U nich je homofóbia oveľa silnejšia. Keď sa však s tými ľuďmi rozprávam, vidím, že sú frustrovaní celým životným spektrom. Málokedy vnímajú neúspech vo svojom živote za vlastnú chybu. Vždy hľadajú nejakého nepriateľa a svoju frustráciu vkladajú doňho. Sami nemajú zlú skúsenosť, skôr niekto ukázal prstom a oni potom spoločne doňho kopú. Na východe je situácia podstatne horšia,” hovorí riaditeľka bratislavského festivalu Dúhový Pride.

„V Bratislave je to taký svet vo svete oproti zvyšnej časti Slovenska. Tu je to oveľa lepšie, ale ak si vezmeme krajinu celkovo, sme naozaj na chvoste Európy. Okrem Slovenska je len zopár krajín, ktoré nemajú nič na zrovnoprávnenie LGBTI ľudí,” vysvetľuje Diana.

Nemusíme sa porovnávať napríklad s Anglickom, kde sú na míle od nás vzdialený, stačí sa pozrieť len na Česko či balkánske krajiny. Rozdiel vo vnímaní LGBTI komunity je obrovský. Podľa Diany to však úzko súvisí aj s bývalým režimom. „Komunizmus poznačil ľudí v rôznych sférach, nielen v ľudskoprávnych,” dodáva.

„Najhoršie je, že povinnosti a dane platíme krajine rovnako. Ale keď si dvaja ľudia chcú spečatiť lásku, heterosexuálne páry tú možnosť majú, homosexuálne nie,” hovorí Diana.

Kata sa často spytuje, prečo je táto komunita takou veľkou agendou cirkevných združení. „Neviem si predstaviť, ako by to, že s Dianou žijeme svoj život tu v Bratislave, mohlo ohroziť napríklad život veriacej rodiny, ktorá býva o dva vchody ďalej a ani sa nepoznáme,” hovorí Kata.

Zdá sa jej, že predovšetkým kresťanské spoločenstvá chcú diktovať, ako majú ľudia žiť. „Keď chcú, nech vyznávajú kresťanské hodnoty a nech podľa nich žijú. Ja tiež vyznávam určitý hudobný štýl a nebudem zakazovať ostatným inú muziku, neviem si to predstaviť,” uvažuje.

Dôležité je povedať pravdu

Pre gejov a lesby je ťažkým životným okamihom začať otvorene o svojej sexuálnej orientácii hovoriť. Diana tak urobila, keď mala 18 rokov a prvý vážnejší vzťah. „Pre našich to bolo ťažké, ale myslím si, že to pomerne rýchlo prijali. Základom pre nich bolo vidieť to, že som šťastná a že to nie je len nejaká roztopaš. U kamarátov to bolo vždy dobré. Máme veľkú podporu. Vizibilita je veľmi dôležitá, lebo o čom sa nehovorí a čo nevidno, akoby ani neexistovalo. Vždy, aj keď mením prácu, prirodzene rozprávam o svojej frajerke, je to môj život, a tak to je. Snažím sa k tomu pristupovať úplne identicky ako heterosexuálne páry,” vysvetľuje Diana.

U Katy to bolo trošku zložitejšie. „Ja som bisexuálna, takže moje uvedomenie prišlo neskôr. Vždy sa mi páčili ženy, aj v pubertálnom veku, keď som si začínala uvedomovať svoju sexualitu. Nepripisovala som tomu význam, vždy som si myslela, že som iba fascinovaná osobnosťou. Začala som randiť s mužmi a nasadla som na heteronormatívny model. Na vysokej škole som si čoraz viac uvedomovala, že sa mi páčia ženy a že to nie je len o tom, že ocením peknú ženu, ale je v tom aj vyšší záujem,” vysvetľuje. Vzhľadom na Katinu bisexuálnu orientáciu Diana často počúva, či sa necíti ohrozená. „Absolútne to nevnímam. Nemám strach. Práve naopak, hovorím si, že mala obrovské spektrum výberu a je so mnou. Ja si môžem gratulovať,” smeje sa Diana.

Kata hovorí, že s jej orientáciou sa ľahko vyrovnal otec, podporila ju sestra aj kamaráti, ťažké to bolo pre mamu. „Niesla to ťažko. Ale je to na dobrej ceste, Dianu si obľúbila. Mám pocit, že keď to človek rieši a snaží sa, vždy to bude len lepšie. Stálo za to investovať do toho čas a energiu. Začala som o tom hovoriť aj v širšej rodine a mám pocit, že to už o mne vedia všetci. Pre mňa je dôležité byť sama sebou. Neviem si predstaviť, že by som sa schovávala a klamala. Nebola by som spokojná a naplnená,” usmieva sa Kata.

Ani jedna z nich nemala problémy na pracovisku. „Práve naopak. Keď človek otvorene hovorí o svojej orientácii, viac ho to chráni. Máme antidiskriminačný zákon. Ak by sa niečo udialo v práci len kvôli mojej orientácii, tak má zamestnávateľ problém, pretože ma diskriminuje,” hovorí Kata.

Dúhový pochod chce zmeniť vnímanie ľudí

Ak hovoríme o vnímaní LGBTI komunity, sú tu dve hlavné skupiny ľudí – jedna úplne otvorená komunite a druhá, ktorá ju zatracuje. „Pride môže ovplyvniť tých v strede. Tí, ktorí sa s tým nikdy nestretli, ale vidia, že to nie je nič extrémne a zaujímavé, tí sa k tomu priklonia,” myslí si Diana.

Kata spomína na skúsenosť z čias, keď ešte žila v podnájmoch. Nasťahoval sa k nim nový nájomca, ktorý bol gej. „Keď sa to spolubývajúci dozvedel, začal riešiť hlúposti, ktoré boli absolútne scestné. Pýtal sa, ako sa bude sprchovať a podobne, aby k niečomu nedošlo. Moja spolubývajúca sa ho spýtala, či sa jej ako heterosexuálnej ženy nebojí, keďže sú žena a muž žijúci v jednom byte. Po čase, keď videl, že nový spolubývajúci má rovnaké návyky ako všetci a nie je v ničom iný, jeho homofóbia sa vytratila.”

Cieľ organizátorov Dúhového pochodu je jednoznačný a presne vedia, čo budú považovať za úspech. „Keď dôjde k úplnému zrovnoprávneniu. Keď budeme mať právo nielen na ošetrenie, ale aj vo všetkých sférach nastane rovnováha. Kde je jedno s kým si, prístup k všetkému máš úplne rovnaký. ” hovorí Diana. „Od adopcie detí až po práva a povinnosti v uzákonenom partnerstve,” dopĺňa ju partnerka Kata. „Myslím si, že keď sa dosiahne zrovnoprávnenie, čo je na Slovensku beh na dlhé trate, tak sa z protestu stane oslava. Je to dôležité, lebo LGBTI komunita si toho odskákala veľmi veľa počas celej svojej histórie a musíme si to stále pripomínať, aby sa nestalo to, čo sa deje s názormi na holokaust,” uzatvára Kata.

Siedmy ročník bratislavského pochodu Dúhový Pride sa chystá 19. augusta, začne sa aj skončí na Hviezdoslavovom námestí. Súčasťou bude aj koncert kapely Puding Pani Elvisovej, vystúpenie rómskeho súboru z Myjavy, prednášky a after party v klube Nu Spirit. Pride sa bude konať aj na východnom Slovensku 2. septembra 2017 v Košiciach a bude sa niesť v duchu hesla Som, kto som.

O Kate Sokolovej a Diane Pruchnerovičovej

Kata Sokolová pochádza z Banskej Bystrice. Pracuje v poisťovni, súčasťou organizačného tímu festivalu Dúhový Pride Bratislava je od jeho začiatku. Prešovčanka Diana Pruchnerovičová pôsobí v IT biznise, momentálne zastáva post riaditeľky Dúhového pochodu. Pár tvoria päť rokov, spolu s fenkou Edit žijú v Bratislave. Pôsobia aj v platforme slovenských mimovládnych organizácií Životné partnerstvo, ktorej cieľom je získať podporu verejnosti pre právne uznanie párov rovnakého pohlavia a ich rodín.