Ortodontická liečba je málokedy jednoduchá, no na jej konci pacientov čaká odmena v podobe rovného úsmevu a ľahšej dentálnej hygieny. Na to, aby celá liečba prebehla v poriadku, je potrebná otvorená spolupráca zubného lekára a pacienta, kvalitné vzdelávanie, ale aj moderné produkty dentálnej hygieny.
O tom, ako úspešne previesť detského aj dospelého pacienta ortodontickou liečbou, ako citlivo komunikovať s pacientom, či o tom, ako sa o zuby počas liečby správne starať, nám porozprával skúsený zubný lekár Pavol Andel, spoluzakladateľ zubného centra Andel Elite Dental Center v Hlohovci.
Čo spôsobuje krivé zuby? A dá sa im nejako predísť?
Krivé zuby u detí sa väčšinou vyvíjajú z nejakého dôvodu. Niekedy to môže byť nesprávne držanie tela, často za to môže aj nesprávne dýchanie a rôzne iné dôvody. Keď odhalíme príčinu, ktorá prispieva k vzniku krivých zubov, vieme použiť myofunkčnú liečbu. V podstate prvý „strojček“ je zobrať dieťaťu cumeľ, lebo aj cumeľ vie pokriviť čeľusť.
Ľudia si predstavujú, že čeľustná ortopédia sú len nalepené alebo neviditeľné strojčeky, ale čeľustná ortopédia v ideálnom prípade nastupuje hneď u detského zubného lekára, ktorý odstráni príčinu, ktorá vedie ku krivým zubom. Priblížim vám to na príklade. Predstavte si, že by ste išli k ortopédovi, že máte krivú chrbticu, a on zistí, že to je preto, lebo v pravej ruke každý deň nosíte tašku do práce. Prvé, čo musí urobiť, nie je dať vám cviky na chrbát, ale zobrať vám tú tašku alebo vám povedať, aby ste ju začali nosiť na oboch ramenách. A podobne to vyzerá aj s ortodonciou pri detských pacientoch.
Dá sa naordinovať pacientovi strojček priskoro?
Sú určité odchýlky, ktoré si vyžadujú liečenie hneď, ako sa nájdu. Čím dlhšie sa niektoré typy chýb odkladajú, tým vedia byť horšie, napríklad skrížený zhryz. Hneď, keď tieto odchýlky zbadám, musím ich riešiť. S myofunkčnou liečbou preto začíname už okolo štvrtého roka života.
Potreba klasických strojčekov sa zväčša začína objavovať pri prerezávaní prvých stálych zubov, čo sú predné rezáky a šestky. Takže najmladší pacienti, ktorých riešime, napríklad so skríženými zhryzom alebo zákusom zubov, majú šesť alebo sedem rokov. Pomerne často tiež riešime logopedické problémy. Nie vždy im ale dávam celé fixné strojčeky. Niekedy dostanú fixný strojček len na tri alebo štyri zuby, aby sa odstránil lokálny problém. A až neskôr sa ukáže, či naozaj potrebujú celý strojček.
A z opačnej strany spektra: akých máte najstarších ortodontických pacientov?
Najstaršia pacientka, ktorú som liečil, mala viac ako šesťdesiat rokov. Prichádza k nám veľa pacientov vo vyššom veku, ktorí mi povedia, že celý život na seba nemali čas pre rodinu a rôzne povinnosti a až teraz si našli čas venovať sa vlastným zubom a chcú si dopriať rovný chrup.
Rozhodujú sa ľudia v dospelosti pre strojčeky hlavne z estetických alebo zdravotných dôvodov?
Dospelí pacienti málokedy prídu s tým, že si napríklad už 40 rokov nevedia poriadne odhryznúť alebo šušlú. Zvyknú si na to a neprekáža im to. Pri dospelých pacientoch preto vo viac ako 95 % prípadov ide o estetické dôvody.
Potom sú pacienti, ktorí počas života stratili veľa zubov a chcú ich nahradiť. To znamená, že niekedy čeľustný ortopéd „upratuje“ zvyšné zuby pacientom, aby im mohli byť efektívne zavedené implantáty či mostíky. Posledná nemalá skupina sú pacienti, ktorí majú problém s čeľustným kĺbom alebo iné ortodontické anomálie, ktoré vedú k jeho opotrebovaniu. Súčasťou riešenia problému s čeľustným kĺbom je často aj zubný strojček.
Dostávajú dospelí pacienti častejšie fixné alebo neviditeľné strojčeky?
Mám oveľa väčšie percento pacientov s neviditeľnými strojčekmi. Neviditeľné strojčeky sú výsledkom moderného vývoja a poskytujú mi možnosti, ktoré mi fixné aparáty nedávajú.
Jednou z výhod je zjednodušenie plánovania priebehu liečby. Ďalšou je hygiena počas nosenia, pretože je jednoduchšie čistiť si zuby, keď si viete strojček jednoducho zložiť, ako keď máte na zuboch nalepené zámky, okolo ktorých sa držia zvyšky potravy a zubný povlak. Ale pozor, napriek tomu ešte stále sú pacienti, pre ktorých je lepší fixný aparát. Vždy to závisí od toho, čo je pre pacienta najlepšie.
Stáva sa, že za vami prídu rodičia s tým, aby ste ich deťom dali strojček, ale vy to nepovažujete za potrebné? Čo robíte v takom prípade?
Veľa rodičov ku mne prichádza od iného lekára s výmenným lístkom a informáciou, že ich dieťa potrebuje strojček. Ja ho vyšetrím, porozprávam sa s rodičmi a veľmi často prídeme na to, že dieťa ani rodičia nevidia dôvod na nosenie strojčeka a ja okrem malej estetickej disharmónie tiež nie.
To znamená, že približne 20 – 30 % pacientov, ktorí k nám prídu nachystaní na strojček, odchádza s tým, že ho zatiaľ alebo vôbec nepotrebujú. Veľmi rád používam vetu Keby to bolo moje dieťa, ja by som mu strojček nedával. Rodičom vysvetlím prečo a oni pochopia, že to nemyslím v zlom. Samozrejme, tiež akceptujem, keď je pre niekoho aj napriek mojim odporúčaniam dôležité mať strojček a keď chcú ľudia mať rovné zuby.
A naopak? Musíte niekedy pacientov presviedčať, aby strojček nosiť začali?
Zásadne nepresviedčam. Vysvetľujem. To znamená, že vysvetlím pacientovi, čo všetko sa môže stať, ak si strojček nedá. Je pre mňa dôležité, aby pacient veciam rozumel. Ak sa pacient aj napriek tomu rozhodne, že strojček nechce, tak na krivé zuby sa neumiera.
Síce sa na ne neumiera, ale krivé zuby môžu aj tak spôsobovať problémy.
Je pravda, že zuby majú nejakú funkciu, ktorá môže byť narušená, ak nie sú rovné. Mám pacientov, ktorí majú taký zlý zhryz, že nedokážu efektívne spracovať potravu, a môžu sa objaviť aj problémy s čeľustným kĺbom. Potom je tu, samozrejme, aj logopedická funkcia. A v neposlednom rade hrá rolu aj estetika.
Je čistenie krivých zubov náročnejšie?
Krivé zuby sa čistia ťažšie ako rovné. Pacientom, ktorí absolvujú ortodontickú liečbu, by sa zuby mali čistiť ľahšie. Na druhej strane, nosenie strojčeka zubnú hygienu dočasne komplikuje. Zuby s fixnými strojčekmi sa čistia oveľa ťažšie. No aj keď si zuby s neviditeľným strojčekom mechanicky vyčistíme rýchlejšie a jednoduchšie, jeho nevýhodou je, že bráni prirodzeným obranným mechanizmom, napríklad slinám, udržiavať zuby a ďasná zdravé.
Je riešením pravidelná návšteva dentálneho hygienika?
Tú vôbec netreba, ak liečbu vediem správne. Ak pacienta naučím čistiť si zuby správne, pacient by si ich mal zvládnuť dostatočne čistiť aj počas nosenia strojčeka.
Dentálna hygiena nemá byť len o čistení zubov, ale aj o edukácii pacienta. Myslieť si, že si raz za pol roka musíme dať vyčistiť zuby, je veľký omyl. Ak si umývam zuby správne, dentálny hygienik by mal nado mnou len zalomiť rukami a skonštatovať, že u mňa už nemá čo robiť. To je cieľ.
Lenže naučiť sa čistiť si zuby je podobné ako naučiť sa hrať na klavíri. Za jednu hodinu to nezvládnem. To znamená, že pár tých dentálnych hygien človek za život musí zažiť. Ale ľudia majú mylnú predstavu o tom, že dentálna hygiena znamená, že mi niekto celoživotne čistí zuby. Nie, dentálna hygiena má byť o edukácii. Nauč ma čistiť si zuby tak, aby som nepotreboval ani zubného lekára, ani dentálneho hygienika.
Aké zmeny v dentálnej hygiene odporúčate pacientom, ktorí podstupujú ortodontickú liečbu?
Naši pacienti spolu s fixným aparátom dostávajú aj rôzne pomôcky, ktoré im ho pomáhajú lepšie očistiť, ale treba ich s nimi naučiť robiť. Sú to napríklad rôzne typy špeciálnych medzizubných kefiek alebo single kefka. Mne sa osvedčila aj single hlavica na elektrickej zubnej kefke. Keďže umývanie zubov je počas ortodontickej liečby naozaj iné, pacienti tiež prechádzajú inštruktážou.
Keď len nalepíte strojček a pošlete pacienta domov, tak máte zarobené na problém. Pacienti, ktorí nosia neviditeľné strojčeky, v zásade nepotrebujú žiadne mimoriadne zmeny. Strojčeky si dajú dole a zuby si vyčistia normálne. No super novinkou pre pacientov s neviditeľným strojčekom je ochranná pena od Curaproxu.
Táto ochranná pena je úplná novinka na slovenskom trhu. Viete nám ju bližšie predstaviť?
Ochranná pena vznikla s cieľom čo najviac znížiť výskyt zubného kazu počas obdobia narovnávania zubov, a to najmä pomocou neviditeľných strojčekov. Neviditeľný strojček totiž vytvára na zuboch bariéru, ktorá bráni pôsobiť prirodzeným obranným mechanizmom, napríklad slinám.
Hlavná zložka, na ktorej je ochranná pena postavená, je hydroxyapatit. Zubná sklovina je z viac ako 90 % tvorená hydroxyapatitom. Ochranná pena teda obsahuje ako keby sklovinu v prášku. Keď vám nejaký prvok v sklovine chýba, tak si ho vaše telo dokáže z ochrannej peny vyextrahovať a zabudovať naspäť do skloviny.
Okrem toho pena obsahuje aj polylyzín s vysokou priľnavosťou, ktorý pomáha udržiavať penu a všetky jej účinné zložky na zuboch. Ako som už spomínal, neviditeľné strojčeky bránia slinám dostať sa k zubom, preto ochranná pena obsahuje aj prírodné enzýmy amyloglukózidázu a glukózovú oxidázu, ktoré dopĺňajú ochrannú funkciu slín.
Je tam pridaná aj kyselina hyalurónová, ktorá je priaznivá pre mäkké tkanivá. A prírodná látka magnolol účinkuje proti mikroorganizmom, ktoré najviac viníme z tvorby zubného kazu. V neposlednom rade obsahuje pena minimálne množstvo stabilizátorov a konzervačných látok, vďaka čomu je naozaj „body friendly“.
Ako sa ochranná pena používa?
Pacienti s neviditeľnými strojčekmi si ju môžu nastriekať priamo do plastových dláh predtým, ako si ich nasadia na zuby. Viete ju použiť aj tak, že po vyčistení zubov si dáte trochu peny do úst a ona vám na čistom povrchu vytvorí film, ktorý pokryje zuby a ďasná. Z neho si potom vaše telo vie brať všetky prvky, ktoré môže potrebovať. Za mňa je perfektné dať si ju na medzizubnú kefku a potom si ňou čistiť medzizubné priestory, ktoré sú najčastejším miestom vzniku zubných kazov. Takže ak tam aj máte nejaký začínajúci kaz, ochranná pena nanesená na medzizubnej kefke ho dokáže zastaviť.
Aké ďalšie rady dávate pacientom, ktorí podstupujú ortodontickú liečbu?
Pri neviditeľných strojčekoch odporúčam pacientom nepiť sladené vody, energetické nápoje a malinovky. Málokto si totiž po každom odpití dá dole dlahu a vyčistí zuby, takže sa im pod strojčekom hromadia sladké zvyšky. Zuby sa tak môžu kaziť aj na miestach, kde by ste to vôbec nepredpokladali, napríklad aj na rezacej hrane predných zubov.
Ako pomáhate pacientom zvládať životnú zmenu, ktorú predstavuje ortodontická liečba?
Dnes už, našťastie, nosenie strojčeka nie je taká „hanba“ ako kedysi. Dnes napríklad príde detská pacientka, pre ktorú by bola najlepšia forma liečby neviditeľný strojček, ale ona mi povie, že chce fixný, lebo si naň môže dať farebné gumičky.
Ale ako som povedal, asi 30 % pacientov odo mňa odchádza bez strojčeka. A časť nich aj preto, že sú to deti, ktoré z nich majú naozaj veľké obavy. V takom prípade sa im snažím všetko poriadne vysvetliť alebo naplánovať liečbu na viacero fáz tak, aby nedostali celý strojček naraz. Deti to potom zvládajú oveľa lepšie. Dôležité je, aby sme vždy pacienta vnímali ako človeka. Veľa čeľustných ortopédov robí tú chybu, že ak za nimi prídu rodičia s dieťaťom, ktoré potrebuje strojček, tak sa začnú rozprávať len s rodičmi. Nemôžete sa rozprávať len s nimi.
To dieťa je váš pacient. Je veľkou chybou sa len pozrieť na zhryz v ústach dieťaťa a potom rodičovi začať vysvetľovať, čo dieťa potrebuje. Nečudo, že sa potom dieťa bojí. Keď sa, naopak, rozprávate s deťmi, tak vyslovene vidíte, ako sa v kresle „rozpustia“, uvoľnia a opadne z nich strach.
Komunikácia s pacientom je veľkou súčasťou iTOP školení, na ktorých často ako skúsený lektor školíte. Ako ste sa k tomu dostali?
Len pár rokov potom, ako som skončil školu, som zachytil školenie v Českej republike, ktoré bolo vlastne predchodcom dnešného iTOPu, Týden čistých zubů. A tam som stretol človeka, ktorý sa začal zamýšľať nad tým, prečo zuby len opravujeme a či by nebolo lepšie, keby ostávali zdravé. Tým človekom bol Jiří Sedelmayer. Toto školenie mi dalo návod na to, ako sa o zuby starať tak, aby nevznikali žiadne nové zubné kazy. Odvtedy sa tento prístup a filozofia rozšírili do celého sveta, ale nie plošne. Pomalinky táto komunita narastá, no stále to nie je štandard.
Možno aj preto, že zuby sú tak trochu biznis. Viete si predstaviť, že by prestal existovať zubný kaz? Vy možno áno, ale mnohí zubári nie. Pritom ho vieme kompletne vykynožiť. Zubný kaz je najrozšírenejšie ochorenie na planéte, proti ktorému sa však dá jednoducho bojovať. Je to o čistých zuboch. Čistý zub sa nepokazí.
Lenže my si nevieme zuby správne čistiť, lebo ich čistenie nie je jednoduché. Veľa ľudí nerozumie tomu, že si môžu kúpiť akúkoľvek pastu či kefku, ale ak si nevyčistia zubné priestory, tak budú mať kazy. Potom vinia babičku, genetiku a podobné veci. To s tým však nemá nič spoločné.
Ako ovplyvnila iTOP filozofia vás osobne? Zmenili ste svoju starostlivosť o zuby či spôsob, ako pracujete s pacientmi?
Od roku 2002, keď som sa prvýkrát stretol s iTOP filozofiou, som u seba nezaznamenal prítomnosť žiadneho nového kazu. A rovnako ani ľudia okolo mňa, ktorí si túto filozofiu osvojili, nemajú žiadne nové kazy. Bez ohľadu na vek alebo pohlavie, funguje to. S čím však zápasíme najviac nie sú vedomosti, ale naša vlastná lenivosť.
Pochopil som tiež, že filozofiu iTOPu treba šíriť ďalej. Mal som obrovské šťastie, že mi Jiří Sedelmayer venoval veľa času aj mimo prednášok. Po nejakom čase sme sa dohodli, že kým on bude chodiť prednášať po celom svete, mne nechá aspoň to malé Slovensko. Tak som začal s jeho požehnaním prednášať iTOP na Slovensku a neskôr sa pridalo aj Česko a Poľsko. Mňa iTOP naozaj výrazne zmenil. Ak pacientovi dám možnosť mať zdravé zuby a on ju nevyužije, tak mu tie kazy s láskou vyvŕtam, ale nebude to lacné. Mal možnosť tomu predísť. Smutné ale je, že veľa pacientov tú možnosť nemá. Keď k nám prídu noví pacienti, niekedy sa pýtajú, prečo im o tom ich zubný lekár nikdy nepovedal. Na to odpoveď nemám.
Máte pocit, že zubári na Slovensku málo vzdelávajú pacientov, alebo sa to už zlepšuje?
Zlepšuje sa to, ale ten pomer je stále žalostný. A pritom je to také jednoduché. Nech si sami pacienti odpovedia, či zo zubnej ambulancie odchádzajú múdrejší. Múdrejší v tom zmysle, že ak už majú zubný kaz, tak by im mal zubný lekár vysvetliť, prečo ho majú a čo môžu zmeniť, aby nový už nikdy nemali. Problém tiež je, že ľudia sa boja pýtať. Prídu do ambulancie, doktor niečo nadiktuje sestričke, potom niečo opraví, pacient to zaplatí, odchádza a je to začarovaný kruh, v ktorom sa motajú celý život.
V ideálnom prípade by sa pacienti mali svojho zubého lekára opýtať: „Pán doktor, našli ste mi tu nejaké kazy, opravíme ich, ale je nejaká šanca, že to budú posledné opravy v mojom živote?“ A tá šanca tam je. Len sa musia udiať dve veci. V prvom rade musí zubný lekár zub opraviť správne. A potom musí pacientovi ukázať cestu prevencie. Aj o tom je iTOP. Jiří Sedelmayer zvykol hovorievať: „Milý paciente, dovol mi, abych se stal tvým učitelem, jinak tě budu moct donekonečna jenom spravovat.“ A tak to je. Buď pacientov naučím čistiť si zuby, alebo im ich budem donekonečna opravovať.
