Nájsť si cestu k detským pacientom vie byť náročné. O to viac obohacujúce je, keď sa to naozaj podarí. Detská stomatologička Bea Polivka Marčanová ponúka svoje rady, ako pristupovať k detským pacientom tak, aby návštevu zubnej ambulancie zvládali na jednotku.

1Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné (a rodičia tiež)

Akú má váš detský pacient alebo pacientka osobnosť? Je extrovertný či introvertný? Je to jej/jeho prvá návšteva zubného lekára? S akými skúsenosťami prichádza? Ako reaguje na iných lekárov? Je to dieťa so špeciálnymi potrebami? Aký má temperament? Aký problém idete riešiť?

Odpovede na tieto otázky vám pomôžu lepšie vychádzať v ústrety jedinečným potrebám, očakávaniam a filtrom, cez ktoré detskí pacienti vnímajú návštevu vašej ambulancie. Ak chcete zvýšiť šancu, že deti budú ochotne spolupracovať, prispôsobte spôsob komunikácie ich temperamentu, nálade a konkrétnemu zákroku, ktorý sa chystáte vykonávať.

Dôležité je odhadnúť aj typy rodičov. Správnym spôsobom komunikácie sa dokážete postarať o lepšie výsledky v rámci domácej starostlivosti a celkového postoja k ústnemu zdraviu dieťaťa. Rodičia sú pre deti vzorom. Čím lepšie budete spolupracovať s nimi, tým lepšie vám to pôjde aj s ich deťmi.

2Spravte dieťa stredobodom svojej pozornosti

Venujte detským pacientom plnú pozornosť, dajte im najavo, že ich vidíte, počujete, chápete a rešpektujete. Mali by mať pocit, že v počas návštevy vašej ambulancie sú „hlavným hráčom“. Zapájajte ich do priebehu návštevy, poskytnite im priestor na spätnú väzbu a hravo s nimi komunikujte. Dôležité je, aby deti cítili, že sú v bezpečí, prijímané a rešpektované.

Pripravte na to aj rodičov a požiadajte ich, aby do prehliadky nezasahovali, ak to nie je vyslovene nutné. Priestor na otázky a praktické informácie nechajte na koniec návštevy – počas vyšetrenia sa sústreďte na deti. Na záver môžete rodičom zopakovať dôležité informácie, odporučiť vhodné produkty a správnu výživu, upozorniť ich na možné riziká alebo prediskutovať domácu starostlivosť.

3Komunikujte úprimne a jasne

Berte každú otázku detských pacientov vážne. Nič nezamlčiavajte a buďte úprimní. Zároveň voľte výrazové prostriedky primerané veku a temperamentu každého pacienta. Dôležité nie sú len slová, ale aj intonácia a očný kontakt. Deťom sa priblížite pozitívnym, hravým, citovo zafarbeným jazykom, napríklad: „Zúbok teraz osprchujeme. Dáme naň pršiplášť.“ Je vhodné, aby rodičia používali rovnaký jazyk ako vy, aby deti neboli zmätené.

U mladších detí (do cca 3-4 rokov) je okrem jednoduchého jazyka dobré používať viac hravých a vizuálnych pomôcok, ako sú plyšové hračky, príbehy alebo ukážky na pršteku. Veľmi účinná je metóda Tell-Show-Do, ktorá deťom ľahko pomáha pochopiť, čo sa bude diať, a zmierniť strach z neznámeho.

U starších detí môžete pri vysvetľovaní zájsť aj do detailov a zapojiť ich do rozhodovania, napríklad vybrať si, z ktorej strany úst začnete prehliadku. Zvyšuje to ich pocit kontroly a pomáha spolupráci. Za konkrétne kroky venujte deťom pochvalu, ktorou ich motivujete k spolupráci, napríklad: „Krásne mi pomáhaš, keď máš takto otvorené ústa.“

4Vložte do prehliadky radosť a zábavu

Aj náročné prehliadky s “problémovými” deťmi dokážete odľahčiť hravým slovníkom, odpútaním pozornosti napríklad rozprávkou, obrázkom či pesničkou alebo farebnými pomôckami. Premeňte ošetrenie na misiu alebo na zábavnú úlohu. Povozte sa v „čarovnom kresle“, porozprávajte sa o obľúbenej rozprávke. Ak majú deti obľúbenú rozprávku, požiadajte o ňu rodičov vopred, aby ste ju mohli na obrazovke počas vyšetrenia pustiť. Na preventívnej prehliadke spoločne počítajte zúbky sebe i plyšovej hračke. Zahrajte sa na superhrdinov, ktorí „bojujú“ proti zubným kazom. Dôležité je nevyvíjať na deti tlak, ale podporiť ich.

Viac o práci s detskými pacientmi sa dočítate v rozhovore s detskou stomatologičkou Beou Polivkovou Marčanovou na tomto odkaze.