Informácie spojené s očkovaním sa k nám dostávajú z každej strany. Nielen vedecky overené zdroje, ale aj mýty, ktoré je často náročné rozlíšiť. Či už patríte medzi ľudí, ktorí majú v otázke očkovania jasno alebo nie, získavať prehľad z overených vedeckých zdrojov je v období pandémie dôležité. Na najčastejšie otázky spojené s vakcínou proti ochoreniu COVID-19 sme sa opýtali farmaceutky a doktorandky na lekárskej fakulte Karin Malenovskej.

Článok je súčasťou vydania, v ktorom otvárame dôležité témy spojené s vakcínou proti COVID-19. Curaprox považuje za dôležité zdieľať názory odborníkov, preto vyjadruje svoju podporu aj iniciatíve Zaočkujem sa.

1Spôsobuje vakcína proti ochoreniu COVID-19 neplodnosť?

Nespôsobuje. Ohľadom tejto témy sa rozmohlo veľa konšpiračných článkov a textov, no pravda je taká, že žiadne klinické skúšky nezaznamenali prípad neplodnosti spôsobený vakcínou proti ochoreniu COVID-19. Nenaznačujú to ani iné dosiaľ známe dáta.

Mnoho ľudí si riziko vysvetľovalo na základe údajnej podobnosti medzi spike proteínom vírusu s určitým proteínom, ktorý sa podieľa na úspešnom oplodnení. Keby boli naozaj podobné, vakcína by teoreticky mohla pôsobiť aj proti tomuto dôležitému proteínu. Podobnosť proteínov však bola vedecky vyvrátená.

2Hrozí mi riziko alergickej reakcie? 

Riziko vzniku vážnej alergickej reakcie (tzv. anafylaxia) pri vakcinácii existuje.  Nie je však vysoké. Riziko sa môže vyskytnúť v jednom prípade z milióna. Vakcíny sú jedným z najbezpečnejších farmaceutických produktov. Na porovnanie je dobré uvedomiť si, že riziko alergickej reakcie po podaní penicilínových antibiotík je 1 až 5 prípadov z 10 000.

Tiež je dôležité vedieť, že anafylaxia vzniká bezprostredne po podaní lieku alebo vakcíny a je ľahko zvládnuteľná v lekárskom prostredí − podaním adrenalínu a liekov proti alergii.

3Je vakcína účinná, keď bola vyvinutá tak rýchlo? 

Vakcína proti ochoreniu COVID-19 je bezpečná. Žiadne kroky pri výskume bezpečnosti neboli vynechané. Základy mRNA vakcíny existovali už pred pandémiou a liečba touto metódou sa v medicíne používa už viac ako 5 rokov. Výskum v tejto oblasti sa robí už vyše 30 rokov, napríklad pri terapii HIV, Zika, influenza vírusoch alebo pri rakovine. Spomínané vakcíny sú pritom celkovo veľmi dobre tolerované. Práve zrýchlená byrokracia, spojenie celosvetových výskumných centier, obrovské množstvo dobrovoľníkov a príliv ohromného množstva peňazí umožnilo rýchly vývoj vakcíny.

4Zmení vakcína moju DNA? 

Nie, nezmení, mRNA vakcína je iba formou dočasnej šablóny, podľa ktorej bunky vyrábajú proteíny − mRNA z vakcíny ostáva v cytoplazme, zatiaľ čo DNA máme v jadre bunky.

Táto vakcína obsahuje informácie na výrobu vonkajších, tzv. spike proteínov SARS-COV-2. Proteíny nabudia náš imunitný systém, aby mohol rozpoznať a odpovedať rýchlo v prípade, keby sa dostal do kontaktu s reálnym vírusom.

5Hrozí mi autoimunitné ochorenie? 

Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by vakcíny proti ochoreniu COVID-19 spôsobovali autoimunitné ochorenia. Ani pri jednej vakcíne nebola dokázaná takáto reakcia ako jej vedľajší účinok. Osobne by som sa skôr obávala autoimunitných, ale aj rôznych iných ochorení spôsobených práve infekciou COVID-19.

6Môžem ochorieť podaním vakcíny?

Nie, ochorieť v dôsledku vakcíny nie je možné, keďže neobsahujú živý vírus. Človek, ktorý ochorel po podaní vakcíny, musel v sebe daný vírus mať v čase očkovania. V krajinách EÚ sa vakcíny so živými vírusmi nepoužívajú. Proti ochoreniu COVID-19 sú dostupné len vakcíny, ktoré obsahujú buď mRNA alebo neživý vírus, ktorý je však upravený natoľko, že ochorenie určite spôsobovať nemôže.

Po očkovaní sa však môžu vyskytnúť rôzne vedľajšie účinky, ktoré sa môžu na ochorenie podobať, ako napríklad horúčka, svalová slabosť a únava. Neznamená to však, že ste ochoreli. Vedľajšie účinky väčšinou vymiznú do jedného až dvoch dní.

7Je vakcína dostatočne otestovaná? 

Účinnosť vakcín bola preukázaná klinickými skúškami. Jednotlivé vakcíny preukazujú veľmi vysokú účinnosť okolo hranice 90 %. Na porovnanie účinnosť vakcíny proti chrípke sa pohybuje okolo 40 až 60 % a stále zachraňuje celosvetovo desaťtisíce životov, ale okrem toho znižuje aj riziko ťažkého priebehu a nutnosti hospitalizácie miliónom ľudí. 

V tomto momente však nevieme, či sa budeme musieť očkovať proti COVID-19 každý rok. S istotou vieme povedať, že účinnosť vakcíny je veľmi vysoká a je jediným nástrojom, ktorý nám pomôže premôcť túto pandémiu.

O Karin Malenovskej

Vyštudovala farmáciu na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne sa venuje doktorandskému štúdiu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. V rámci výskumu sa zameriava na vplyv molekulárnych mediátorov stimulovaných fyzickou aktivitou na Parkinsonovu chorobu a realizuje ho v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied.