Pandémia zasiahla rodiny nielen psychicky, ale aj finančne. Mnohí prišli o prácu, napriek tomu sa však musia starať o deti či príbuzných. Medzi nimi sú aj rodičia samoživitelia, na ktorých často zabúdame, no v súčasnej situácii sú obzvlášť kritickou skupinou. V spolupráci s organizáciou Úsmev ako dar prinášame príbehy rodičov, ktorí denne so svojimi deťmi riešia niekoľko existenčných výziev naraz. Pomôcť rodinám v núdzi môže každý z nás.

Na Slovensku je približne 100 000 rodičov samoživiteľov. Iniciatívou Rodič na to nemá byť sám upozorňuje Úsmev ako dar spolu s Curaproxom Slovensko na neľahkú situáciu rodičov a starých rodičov, pre ktorých je náročné zabezpečiť pre deti základné potreby. Darujte vybranú sumu a pomôžte tak rodinám v núdzi. Curaprox spolu s Úsmevom ako dar zabezpečí, že celá suma sa dostane k matkám a otcom, pre ktorých to bude znamenať skutočnú a konkrétnu pomoc.

Príbeh pani Alenky: S deťmi túži po byte s vodou, elektrinou a kúrením

Pani Alenka je mamina viacerých, už aj dospelých detí. Momentálne s ňou žijú trojročné dvojičky. Bývajú v Žilinskom kraji v malom domčeku s vodou zo studne. Spolu s deťmi musí vyjsť z rodinných prídavkov a rodičovského príspevku, ktorý má predĺžený vzhľadom na pandémiu. Nedávno si našla prácu, ale pre pandémiu ju nakoniec pre zatvorenú prevádzku nemohli prijať.

Život nemala ľahký, ale nikdy sa nevzdala. Ani napriek životu v domčeku s elektrinou z benzínovej centrály, s kúrením na tuhé palivo a bez teplej vody. Pani Alenke však príjem na pokrytie nákladov nestačí. Veľmi túži po tom, aby deti mohli ísť do škôlky a ona do práce, a aby mohli bývať niekde ako normálna rodina. V byte či dome s vodou, elektrinou a kúrením.

Príbeh pani Kristíny: Výdavky sa zvýšili aj tým, že deti sa nestravujú v škole

Pani Kristína je mamou troch detí, ktoré vychováva sama. Spolu s deťmi žije v podnájme v dvojizbovom byte. Žijú z rodičovského príspevku, zo sociálnych dávok a z minimálneho výživného. Kristíne pomáhajú aj rodičia, tiež však žijú veľmi skromne. Sami majú málo, ale ak sa dá, pomáhajú aspoň potravinami.

Od narodenia dcérky Emily v auguste minulého roka sa situácia rodiny skomplikovala. Výdavky na plienky, mlieko a občasne aj lieky boli pre rodinu výrazným zásahom do rozpočtu. Vzhľadom na dištančnú výučbu syna musela Kristína začať platiť aj za internet. Tým, že obaja synovia sú doma a nestravujú sa v škole, vzrástli v rodine aj výdavky na stravu. Okrem denných výziev rieši pani Kristína aj nedoplatok za elektrinu, ktorý nemá momentálne z čoho zaplatiť. 

Príbeh pána Ladislava: Lieky si dovoliť nemôže, najviac peňazí ide na bývanie

Pán Ladislav vychováva svoje dve deti sám. Pre zdravotné problémy je na invalidnom dôchodku a mesačne dostáva 230 eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dcéru vo výške 25 eur. Tieto prostriedky náklady rodiny ani zďaleka nepokryjú. S deťmi žijú v jednoizbovom byte, za ktorý platí nájom 400 eur. Najväčšie náklady idú na bývanie, stravu a oblečenie pre deti. Peniaze potrebuje aj na lieky, tie si však nemôže dovoliť. 

Rodine pomáha občasnými brigádami aj jeho syn, pre pandémiu sa však situácia skomplikovala. Pán Ladislav by si rád našiel prácu, vždy ho však odmietli pre zdravotné problémy. Zamestnávatelia často vidia problém v tom, že má iba jednu ruku. Veľmi by mu pomohlo, ak by si s deťmi mohol nájsť lacnejšie bývanie. Sníva o tom, že jeho dcéra raz úspešne doštuduje, syn bude pracovať a on si tiež nájde prácu.

Príbeh pani Silvie: Zo všetkých síl sa snaží, aby sa jej deti nedostali do domova

Pani Silvia je príkladnou, pokornou a skromnou mamou štyroch maloletých detí. Dve deti navštevujú materskú školu a dve základnú školu. Momentálne pracuje ako pomocná sila v kuchyni. Zamestnávateľ jej vyšiel v ústrety, prispôsobil jej pracovný čas tak, aby popri práci zvládala aj starostlivosť o deti. 

Pani Silvia celý život prechádzala rôznymi sociálnymi zariadeniami. Ako dieťa žila v problémovej rodine, všetci jej súrodenci vyrastali v detskom domove. Zo všetkých síl sa snaží, aby sa jej deti do domova nedostali.

S deťmi žila 12 rokov v krízových centrách, medzitým krátko aj s partnerom, ktorý bol napokon odsúdený za násilie páchané na nej aj na deťoch. Po celý čas ju sprevádzal odborný tím Úsmev ako dar. V krízovom centre v Prešove žila až do momentu, kým sa jej osemročný syn opakovanie nepokúsil spáchať samovraždu.

Organizácia jej pomohla nájsť byt, v ktorom momentálne so svojimi deťmi žijú. Najväčšou výzvou je pre pani Silviu platenie nájmu. Úsmev ako dar jej pomáha najmä finančne a materiálne. Bez pomoci by rodina nemohla fungovať a musela by sa rozdeliť.

Príbeh pani Moniky: Je ťažké nájsť si prácu upratovačky, keď sú kancelárie zatvorené

Súčasnú situáciu je náročné zvládať aj pre samoživiteľku pani Moniku. Vyrastala v detskom domove a nechcela, aby jej deti skončili rovnako. Robila všetko preto, aby výchovu zvládla čo najlepšie. V čase, keď boli deti ešte malé, jej Úsmev ako dar pomáhal prekonať toto ťažké obdobie.

Pani Monike sa určité obdobie darilo fungovať aj bez pomoci organizácie. Pracovala a vedela hospodáriť so svojím skromným príjmom. Má troch synov. Tí starší pomáhajú rodinnému rozpočtu brigádami. Jej situácia sa zmenila, keď sa začala starať o svojho ťažko chorého otca, čím sa jej zvýšili výdavky na hygienickú starostlivosť a zároveň prišla o prácu.

Pracovníci Úsmevu ako dar ju sprevádzali aj týmto náročným obdobím − pomohli vyriešiť umiestnenie otca v zariadení, kariérna poradkyňa ju naučila hľadať si prácu a chvíľu pracovala na dohodu. Stretla sa, bohužiaľ, s neserióznosťou na strane zamestnávateľa. V súčasnosti je pre ňu stále takmer nemožné nájsť si prácu alebo brigádu, keďže zvykla pracovať ako upratovačka v rôznych pohostinstvách a kanceláriách, ktoré sú dlhodobo zatvorené.

Jej súčasná situácia je veľmi ťažká, náklady na bývanie má vysoké. Jej synovia síce aktívne pristupujú k riešeniu situácie, sami vyhľadávajú príležitostné a stavebné brigády, ale v súčasnosti ich výrazne ubudlo. Pre pani Moniku je dôležité́ opäť sa vrátiť do práce a postarať sa o rodinu. Ako mama samoživiteľka nemá nikoho, na koho by sa mohla obrátiť. Na otca svojich synov, s ktorým už nie je v partnerskom vzťahu, sa pani Monika nemôže spoľahnúť.

Príbeh pani Kataríny: Mame troch dievčat situáciu zhoršuje aj choroba

Pani Katka je mamou troch dievčat − osemročnej Timejky, desaťročnej Sabinky a štrnásťročnej Sašky. Má vážne zdravotné problémy − cukrovku a chorobu srdca. Pred tým, ako jej pomohol Úsmev ako dar, bývala s deťmi v starom dome v jednej izbe bez vody, elektriny či kúpeľne a záchoda.

Vďaka odbornej systematickej pomoci a vďaka darcom sa podarilo rodinu presťahovať do jednoizbového bytu s kuchyňou, tečúcou vodou, kúrením a kompletnou kúpeľňou s WC. Od októbra minulého roka jej Úsmev ako dar pomáha riešiť dôchodok, pretože príjem rodiny je momentálne 200 eur. Práve pre pandémiu sa, žiaľ, schvaľovanie dôchodku posúva.

Choroba pani Katky je však stále prítomná, tento rok absolvovala amputáciu prsta na nohe pre gangrénu. Mesačné výdavky rodiny na nájom sú 270 eur, lieky pre pani Katku a deti cca 50 eur, potraviny, drogériu a iné veci okolo 250 eur. Dokopy to je  570 eur mesačne, ale príjem rodiny je len 200 eur a schválenie dôchodku je v nedohľadne. Rodina peniaze potrebuje na základné potreby, ako sú lieky, potraviny, drogéria, potreby pre deti a doplatenie nájmu.

Deti milujú svoju mamu a napriek ich veku a maminkinej chorobe neuveriteľne stoja pri nej, najstaršia Saška dokonca viac ako dospelí, a to je ešte dieťa. V tejto rodine hrozí odňatie detí napriek tomu, že pomáha Úsmev ako dar, úrad práce, charita. Preto veľmi potrebujú komplexnú dlhodobú odbornú pomoc, ale v tejto chvíli spojenú aj s cielenou materiálnou a finančnou pomocou.

Ďalšie články z vydania Vzájomná pomoc