Ak sa človek rozhodne žiť udržateľne, musí si ukrojiť časť svojho pohodlia. Alebo to tak nie je? Piatich rečníkov konferencie o živote bez odpadu Slovakia Going Zero Waste sme sa opýtali, ktoré rozhodnutia pre zdravšiu a zelenšiu budúcnosť najviac ovplyvnili ich život a ako veľmi ukrojili z ich osobného pohodlia.
Natália Pažická, autorka videí o bezodpadovosti
„Moja odpoveď niekoho možno zaskočí a niekoho možno sklame. Nikdy nerobím nič, čo by z môjho pohodlia ukrajovalo. Udržateľný spôsob života má plno výhod a to je dôvod, prečo sa k nemu čoraz viac ľudí prikláňa. Na sociálnych sieťach šírim udržateľnosť ako niečo, čo môže bez obmedzení vykonávať každý z nás. Keď som pochopila, ako funguje fast fashion, prestala som navštevovať všetky fast fashion obchody, ktoré ponúkajú nezmyselné týždňové trendy. V minulosti som v nich trávila niekoľko hodín do týždňa, nehovoriac o stovkách eur, ktoré som na toto nekvalitné oblečenie ‚ušité krvou‘ míňala. Teraz nakupujem len udržateľné značky. Je plno eshopov, ktoré ponúkajú širokú škálu týchto značiek.
Stále napríklad nosím aj vlastnú fľašu s vodou. Nielenže ušetrím peniaze, lebo nekupujem balenú vodu, ale takto mám vodu stále pri sebe. Keď ju vypijem, doplním si ju v najbližšom umývadle a idem ďalej. Prestala som jesť mäso a piť mlieko. Týmto rozhodnutím ušetrím množstvo peňazí aj svoje zdravie, ktoré sa mi po vysadení týchto produktov upravilo. Udržateľnosť ľuďom z pohodlia neuberá, práve naopak. Verím, že nikto z nás nechce budúcnosť, ku ktorej naša Zem smeruje. Preto treba konať teraz. Sama mám do dokonalosti veľmi ďaleko. Troška k troške a je z toho obrovská zmena. Na každom z nás záleží, spolu predsa tvoríme budúcnosť.“
Jozef Pecho, klimatológ
„Aj keď je moja uhlíková stopa stále pomerne vysoká, za posledných päť rokov som veľmi zásadne znížil frekvenciu cestovania, a to predovšetkým leteckou dopravou, ktorá z hľadiska celkových emisií CO2 z dopravy prispieva k najrýchlejšiemu rastu množstva skleníkových plynov v atmosfére.
Cestujem už len v nevyhnutných prípadoch a inými spôsobmi. Presedlal som na individuálnu dopravu bicyklom, ak ide o väčšie vzdialenosti, cestujem vlakom. Myslím, že sa mi významne podarilo znížiť aj spotrebu vecí. Kupujem len nevyhnutnosti. Zníženie osobného konzumu, a to vo všetkých smeroch, je podľa mňa na vyriešenie problému zmeny klímy veľmi kľúčové a prináša celý rad praktických výhod.“
Lenka Mynářová, odborníčka na aplikácie biopolymérov a bioplastov
„Úplne som zmenila dve veci: nahradila som jednorazové syntetické plasty (vrecká, tašky, obaly) produktmi, ktoré umožňujú opakované použitie. Musím povedať, že ma to nijako neobmedzilo. Som často v Škandinávii, tak som si nakúpila krásne dizajnové kúsky, ktoré mi pri každodennom opakovanom použití robia radosť. A bola som sama prekvapená, pri koľkých príležitostiach som ich použila.
Druhá vec, ktorú som úplne obmedzila, je použitie auta v mestách a pri väčšine ciest. Začala som využívať hromadnú dopravu a dnes na ňu nedám dopustiť.“
Martin Smrek, predseda združenia pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti Humánny pokrok
„Pre mňa bol pomerne náročný prechod na udržateľnú rastlinnú stravu, keďže som s ňou začal v čase, keď v Bratislave bola jedna vegetariánska reštaurácia a jeden špecializovaný obchod. Vysporiadal som sa s tým tak, že sme začali organizovať festival rastlinného stravovania a dnes si môžem aj vďaka tomu vyberať s desiatok reštaurácií a rastlinné alternatívy v obchodoch pribúdajú takým tempom, že v nich začínam strácať prehľad.
Druhou oblasťou, kde som čakal zníženie pohodlia bola snaha zabezpečovať svoje presuny po meste bicyklom. Opak bol však pravdou a neviem si predstaviť rýchlejší spôsob prepravy po meste. O pohodlie prichádzam, pokiaľ z nejakého dôvodu nemôžem ísť na bicykli. Až vtedy si začnem naplno uvedomovať, koľko času a nervov mi cyklodoprava šetrí.“
Kamila Vodochodská, návrhárka, štylistka a módna koučka
„Myslím si, že keď človek vedome prejde za hranicu ľahostajnosti svojich činov (napríklad aj tých nákupných), zodpovednosť prichádza prirodzene. Nastáva zmena hodnotového rebríčka a s ním sa rodí vnútorná disciplína, ktorá nie je bičom, ale voľbou. Neuberá z pohodlia, peniaze potom nie sú vyhodené, ale dobre investované, rovnako ako energia a čas.
Na ceste k životnému štýlu slow je však podľa môjho názoru dôležitá postupnosť, prirodzený rast a zlepšovanie svojej verzie osobnosti. Vždy musíme zohľadňovať a pracovať s momentálnymi možnosťami a skúsenosťami, pre ktoré sa stávame viac istými sebou. Vďaka rozhodnutiam, ktoré robíme, nám rastie slow inteligencia (v mojom odbore módna inteligencia) a s ňou aj zdravé slow sebavedomie.
Verím, že šťastie tkvie v prijímaní výziev a zmien. A keďže taký je takmer každý deň, nevidím dôvod, prečo by práve slow život mal uberať z pohodlia, ak vieme, že tak robíme zo svojej vlastnej pohnútky a pre radosť. Ak cítite, že pokusy o slow život vám prinášajú skôr negatívne pocity, zrejme ešte nenastal ten správny čas alebo životný priestor. Prechod nie je vždy jednoduchý, ale netrápte sa, keď budete robiť chyby. Je to ľudské a prirodzené. A že sa vám to nepodarilo na prvý raz? To sa asi zatiaľ nepodarilo nikomu.“
Ďalšie články z vydania Ako žiť udržateľne
