Rozhodla sa zriecť svojho materiálne zabezpečeného života a vymeniť ho za jednoduchosť a krásu minimalizmu. S Andreou Richardson sme mali možnosť porozprávať sa na druhom ročníku konferencie Slovakia Going Zero Waste, ktorá sa zaoberá šírením myšlienok ekológie. Andrea, ktorá svoje postrehy zachytáva na blogu Som minimalistka, porozprávala o tom, ako na minimalizmus reagujú ľudia okolo nej a aký to má vplyv na jej vzťahy.

Čo považujete za najväčšie benefity, ktoré vám minimalizmus priniesol? 

Prvým benefitom bolo odľahčenie bežného života. Prejavuje sa to v množstve vecí, ktoré nás obklopujú. Keď som doma s deťmi, zrazu nemusím neustále upratovať. Som uvoľnenejšia a celkovo sa lepšie správam, vďaka čomu je medzi nami lepšia atmosféra. Cítime sa lepšie ako rodina.

Mám rada výrok, ktorý hovorí, že človek si vyčistí priestor okolo seba a potom nemá inú možnosť, len sa pozrieť do svojho vnútra. Začala som si viac všímať svoje pocity a aktivity, ktorým sa denne venujem. Budíčkom pre mňa bolo uvedomenie si pretlaku informácií zo sociálnych sietí. Myslela som si, že je pre mňa prínosné, keď sa snažím čo najviac čítať a vstrebávať. Zistila som, že práve redukcia týchto činností pomáha k mojej psychickej pohode.

Cítite sa slobodnejšie?

Cítim, že je v poriadku byť sama sebou a nemať pocit, že musím nejako vyzerať a spĺňať predstavy iných. Verím v to, že sloboda vyžaruje z vnútra človeka, ak je sám so sebou spokojný. Minimalizmus je veľmi jednoduchý životný štýl, keď sa človek ráno zobudí a nemusí sa toľko rozhodovať.

Viem sa nadýchnuť, viem presne, čo mám doma. Práve preto sa môžem koncentrovať na iné veci. Napríklad učiť sa nový jazyk, písať, venovať sa činnostiam, pri ktorých mám pocit, že rastiem, niečo vytváram, niečo dávam.

Ako zmenu prijali vaše deti? 

Nestačí deťom veci zredukovať. Nestačí len povedať, že vezmem všetky hračky navyše a budeš sa hrať s tým, čo ostanú. Ide naozaj o vklad rodiča. Je potrebné, aby sa deti opätovne naučili hrať inak. V tejto fáze som im musela dať viac zo seba a vynachádzať iné spôsoby. Predtým stále niečo vyžadovali, vždy som im niečo strkala do ruky a ony nevedeli, ako sa majú samy zabaviť. Mali príliš veľa stimulov.

Vnímate, že postupne zmenili prístup k veciam? 

Chcem vychovať deti, ktoré nechcú ísť skratkou a stále niečo chcú, ale aby si vážili to, čo máme. Vďaka redukcii vecí v našom živote vidím u detí zmenu. Keď mala dcéra 15 bábik, bolo jej jedno, že 5 ich skončilo v blate v záhrade. Keď má jednu, vie si ju strážiť a vie, že ak o ňu príde, druhú dostane, až keď si na ňu našetrí. To je prirodzený spôsob výchovy, len mám občas pocit, akoby sa to vymklo ľuďom spod kontroly, pretože deťom chcú dopriať.

Keď ste na začiatku veci triedili a redukovali, cítili ste pocit viny? 

Skôr som sa s výčitkami stretla u cudzích. Boli to skôr výčitky v zmysle, že deťom nedoprajem. Občas mám také pohnútky, že by som deťom niečo kúpila, ale zisťujem, že je to skôr niečo, čo chcem ja. Že sa mi to páči a priala by som si to mať. Môže ísť o vec, ktorú som napríklad ako dieťa nemala, a chcem si to kompenzovať.

Zápájate deti do triedenia vecí?

Vôbec s tým nemajú problém. Vždy, keď mám pocit, že im izba prerastá cez hlavu, robíme pravidelné vytrieďovacie procesy. Stále vedieme dialóg. Teraz sú už dostatočne veľké na to, aby sa k tomu vedeli vyjadriť a dcéra má jednoznačný názor. Je to niečo, z čoho som bola veľmi prekvapená a vidím, že by sme mali viac ako rodičia dôverovať svojim deťom. Ak vie, že vec nepoužíva, povie: „Áno, už sa s tým nehrám, môžeš to predať.” Aj vďaka tomu si uvedomia hodnotu vecí. Keď vidím, že niektoré veci si až tak nevážia, viem, že im chýbať nebudú.

Ako sa minimalizmus prejavuje pri  bežných činnostiach. Napríklad pri rodinných nákupoch?

Čo sa týka nákupov potravín, nakupujem denne. Pozriem sa do chladničky a zistím, čo máme. Premyslím si, čo z toho viem pripraviť a ak mi chýba jedna alebo dve ingrediencie, idem si ich dokúpiť. Osvedčilo sa mi variť jednoduché jedlá. Plánujem si, čo budem variť. Nielen na základe toho, na čo mám chuť, ale aj na základe toho, čo máme v chladničke. Rada nakupujem v menších obchodoch. Je to osobnejšie, byť v obchode, kde mám možnosť spoznať predavača a porozprávať sa.

Vnímate ešte v niektorej oblasti prebytok?

Rada by som popracovala na zbierke kníh, ktoré sú mojou veľkou záľubou. Taktiež rôzne zápisníky, diáre. Myslím, že všetky ostatné oblasti mám celkom pod kontrolou. Život je veľmi flexibilný a to, čo jeden rok využívam a prospieva mi, nemusím pri zmene okolností zrazu potrebovať. Aj preto rada vlastním málo, pretože takto si viem materiálne veci prispôsobiť danej situácii. Funguje to aj s deťmi − je dobré mať pár vecí, ktoré práve nosia, a prirodzene, ako rastú, veci obmieňať podľa ich potreby.

Vaše skúsenosti a praktické rady o minimalizme môžu čitatelia nájsť na vašom blogu Som Minimalistka. Čo vás viedlo k rozhodnutiu zdieľať ich ďalej?

Písala som si k tomu diár a nápad na blog vznikol z potreby podeliť sa o to so svetom prostredníctvom článkov. Ľudia na to reagovali tak, že sa cítia rovnako a riešia rovnaké problémy. Pravidelné reakcie ľudí a ich ohlas ma motivovali.

Pre mňa je dôležité, aby som to, čo chcem povedať, vyjadrila jasnou, zrozumiteľnou formou. Viem, že mamy sú zaneprázdnené a nemajú čas čítať litánie. Aj práve preto som zmenila postupne štýl písania blogu a začala som čitateľkám tykať. Vyhovuje mi to a cítim sa v takej situácii lepšie. Chcem byť ako kamarátka, ktorá chce známej poradiť.

Z online sféry ste sa rozhodli prejsť k napísaniu knihy. Čo vás motivovalo? 

Nápad na knihu prišiel spontánne ako reakcia na opakujúce sa otázky od mojich čitateľov. Povedala som si, že namiesto toho, aby som každému individuálne písala odpovede v e-maile, napíšem to do knihy.

Mnoho ľudí sa na ceste k minimalizmu snaží o veľké zmeny s rýchlym efektom. Výsledkom je často neúspešný pokus. Čo si o tom myslíte? 

Takéto významné zmeny sa nedajú robiť naraz. Každý nech robí to, čo v momentálnej situácii dokáže a zvládne. Potom stačí postupne latku posúvať vyššie. Urobím nejakú zmenu a ak sa v nej časom cítim komfortne, kladiem si otázku: Ako by som ešte mala zmeniť svoj životný štýl, aby som spravila ďalší pozitívny krok?

Ďalšie články z vydania Minimalizmus

O Andrei Richardson

Andrea Richardson je prvá slovenská blogerka venujúca sa téme minimalizmu, autorka knihy Minimalistický domov. S manželom a dvoma deťmi žila v rôznych štátoch sveta. Práve život v prebytku, spojený s pravidelným sťahovaním hmotných vecí, ju priviedol k zmene. Svoje skúsenosti a pozitíva tejto životnej filozofie začala publikovať na svojom blogu Som minimalistka, kde sa okrem minimalizmu v praxi venuje aj téme digitálneho detoxu.