Filmy, reklamy, fotky na Instagrame aj rozhovory sa posledné týždne točia okolo Vianoc. Väčšinou sa sviatky prezentujú ako krásny čas dávania, oddychu, lásky a chvíľ strávených s rodinou. V mnohých prípadoch to tak však nie je. Rodinnú idylku často narúšajú hádky či psychická nepohoda. Psychologička Denisa Zlevská vysvetľuje päť častých dôvodov nepríjemných pocitov, ktoré sa počas Vianoc objavujú, a hovorí, ako sa na ne pripraviť.

1Rodina sa vzďaľuje, lebo je spolu len príležitostne

Aj keď si hovoríte, že máte šťastie, že máte rodinu a blízkych, s ktorými môžete Vianoce stráviť, byť v kruhu širšej rodiny je pre mnohých z nás náročné a neobíde sa to bez konfliktov. „Domnievam sa, že kríza Vianoc je len zrkadlom krízy rodiny ako takej. Širšia rodina sa obvykle stretáva len niekoľkokrát v roku – pri významnejších rodinných udalostiach, ako sú krsty, pohreby, svadby a počas sviatkov,“ hovorí psychologička Denisa Zlevská.

Aj keď vnímame rodinnú spolupatričnosť, často netušíme, čím členovia našej rodiny počas roka žijú. „Sme súčasťou rodostromu, no nevieme autenticky rozprávať o živote tých, ktorí ho tvoria. Prečo? Hovoríme, že nemáme čas na stretnutia, telefonáty či jednoduchú otázku, ako sa máte,“ objasňuje.

Dôvodom nedorozumení môže byť to, že rodina sa v spoločnosti považuje za hodnotu, no mnoho ľudí s ňou denne nežije. „Nečudo, že stretnutia rodiny cez sviatky nesú potom nálepku povinné, často s povzdychnutím: už aby bolo po tom,“ dodáva psychologička.

Aby sme tento povinný rodinný čas zvládli, treba začať s uvedomením si, čo vlastne o živote svojich blízkych vieme a pripraviť sa na to, že rodina sa počas roka vzdialila.

2Každý má od sviatkov iné očakávania

To, čo môže prežívanie vianočných sviatkov skomplikovať, sú aj naše vlastné očakávania a očakávania tých, s ktorými ich trávime. „Vianočné sviatky všetci starostlivo pripravujeme a máme okolo nich mnoho romantických predstáv. Máme tendenciu vynahradiť si všetko, čo sme počas roka nestihli. Záplava očakávaní však môže spôsobovať tlak, ktorý skôr či neskôr vyústi do nedorozumenia,“ opisuje Denisa Zlevská.

Konflikty totiž obvykle vznikajú v situáciách, keď sa nedejú veci tak, ako sme si predstavovali. „Na predstavách nie je nič zlé, no skôr než sa pustíme do ich plnenia, skúsme sa opýtať členov rodiny, ako si predstavujú prežívanie sviatkov, a hľadajme spoločné prieniky. Nenaplnia sa tak síce všetky naše očakávania, no naplnia sa aspoň niektoré a užijeme si ich v pokoji,“ odporúča.

3Stret generácií môže znamenať konflikty

Stretnutie detí, tínedžerov, rodičov aj starých rodičov za jedným stolom môže tiež dopadnúť kadejako. Medzigeneračné nedorozumenia sa môžu objaviť kedykoľvek, šancu majú aj na Vianoce. „Počas sviatkov sa stretávajú rôzne generácie a ich rôznorodé životné štýly. Ich názory sa konfrontujú v rozhovoroch i v praktických situáciách. Nedostatočné uvedomovanie si rôznorodosti spôsobov života môže vyvolávať slovné prestrelky i pocity neprijatia až odmietnutia,“ zamýšľa sa psychologička a zároveň radí, ako názorový nesúlad zvládnuť. „Uvedomme si, že sen o pokojných sviatkoch na nás kladie nárok na vzájomnú ohľaduplnosť, rešpekt i otvorenosť k rozmanitosti pováh, názorov či hodnôt. Táto otvorenosť a ochota prijať sa takí, akí sme, je základom pre porozumenie a spolupatričnosť. Vzdanie sa úsilia prerobiť druhých na vlastný obraz nás môže obohatiť a otvorí nám brány k vzájomnému spoznaniu a k pokojným sviatkom.“

4Nie sme pripravení sa zrazu zastaviť

Nie všetky problémy týkajúce sa Vianoc spočívajú v medziľudských vzťahoch. Niekedy si nevieme dať rady sami so sebou, napríklad v prípade, že máme opustiť svoju rýchlu každodennosť a na chvíľu sa zastaviť. „Z ubehaného a povinnosťami naplneného života je zrazu očakávané ničnerobenie − iba jednoducho byť sám so sebou, s blízkymi,“ opisuje bežnú situáciu psychologička. „Vianoce sú sviatkami okamihu. Naša generácia má však s prežívaním prítomnosti veľké problémy. Nie sme zvyknutí vážiť si prítomnosť a byť za ňu vďační. Trávime svoj život buď v minulosti – trápime sa nad chybami či neúspechmi – alebo bežíme ďaleko do budúcnosti a frustrujeme sa nad jej nedosiahnuteľnosťou, či trýznime samých seba porovnávaním sa s inými,“ pokračuje.

Podľa nej by sme sa na zastavenie mali chystať už počas adventného obdobia, ktoré je časom prípravy. „Okrem nákupov, upratovania a prípravy jedál je užitočné pripravovať seba samého i celú rodinu na spoločné Vianoce. Užitočnou prípravou je zastavovanie sa pri adventnom venci, ktorého obsahom môže byť spomínanie na dary, ktoré sme počas roka dostali, či rozhovor o tom, ako by sme chceli stráviť sviatky. Iným nástrojom sú okienka adventného kalendára, ktoré nemusia byť len o zjedení čokoládky, ale aj o vzájomnom oceňovaní či robení dobrých skutkov,“ hovorí.

Na tieto prípravy by sme však nemali byť sami, ale zapájať celú rodinu vrátane detí. „Spoločné upratovanie, pečenie s pospevovaním kolied či vyrábanie darčekov vie všetkých pozitívne nastaviť na nadchádzajúce sviatky. Aby nás Vianoce nezabili, je dôležité odložiť konzumnú dokonalosť a pripravovať sa v duchu menej je niekedy viac,“ radí Denisa Zlevská.

5Nedokážeme splniť všetky priania našich detí

Vianoce sú výnimočným obdobím najmä pre deti. Tešia sa na darčeky a ľahko sa môže stať, že ich priania sú pre rodičov z rôznych dôvodov nesplniteľné.

„Skôr než sa vrhneme s elánom plniť sny našich detí podľa listu Ježiškovi, je potrebné nájsť odpoveď na otázku, aké Vianoce chceme mať. Pod tlak vianočných okolností sa totiž často dostávame vtedy, keď nás prevalcujú predstavy niekoho iného. Sú nimi reklamné spoty, pekne vystavený tovar v obchodoch, ale aj nekončiace želania našich detí či názory rodinných príslušníkov. Rozhodujúce je uchopiť slobodu do vlastných rúk a vytvoriť Vianoce podľa vlastných predstáv – podľa osobných i rodinných hodnôt,“ objasňuje psychologička.

Ak si ujasníte, čo je pre vás a vašu rodinu dôležité, a že materiálne dary to určite nie sú, potom je jednoduché vysvetliť deťom, že nebudú mať všetko, čo chcú. „Ak deti cítia našu ukotvenosť v hodnotách, dokážu sa k nim oveľa ľahšie pripojiť a oceniť aj tie nemateriálne dary, ako je naša prítomnosť, hry a zábava, rozhovory či pozeranie rozprávok,“ uzatvára psychologička.

O Denise Zlevskej

Je psychologička a psychoterapeutka zaoberajúca sa medziľudskými vzťahmi a osobnostným rozvojom. Poskytuje odborné poradenstvo pre individuálnych klientov a páry. Je autorkou projektu Vzťahovo.sk a komunikačnej hry pre páry s názvom DUET. Založila a riadi poradenské Centrum pre tréning a rozvoj, ktorého cieľom je pomáhať rozvíjať vnútorný potenciál človeka, umožniť mu realizovať dôležité zmeny a prežívať život naplno v harmónii so sebou i vo vzťahoch. Lektorsky sa venuje témam psychológie zdravia a špecificky syndrómu vyhorenia.