Nad otázkami, ako materstvo ovplyvní rozbehnutú profesiu, sa zamýšľa mnoho žien. Niektoré sa naplno venujú deťom niekoľko rokov, iné sa do práce vracajú po pár týždňoch. Potreby žien, ich rozhodnutia a motivácie sú rôzne. Zvládať viacero rolí naraz vie byť však poriadna výzva. Kde je lepšie pridať a kde, naopak, upustiť? Opýtali sme sa žien, čo im pomáha zvládať materstvo a prácu.

Článok je súčasťou vydania, v ktorom sa venujeme materstvu a práci. O zapájanie rodičov na materskej do práce sa roky aktívne zaujíma aj Curaprox. Snažia sa motivovať nielen svojich zamestnancov, ale tiež rodičov a iné firmy, ktoré si uvedomujú dôležitosť otvárania tejto témy v spoločnosti. Preto Curaprox aktívne podporuje iniciatívu Pracujúce mamy, ktorá pomáha ženám vrátiť sa po kariérnej pauze do práce.

Nikola, mama Mily (3 roky): Prvú tortu po pôrode som upiekla, keď mala dcérka mesiac

„V piatom mesiaci tehotenstva som opúšťala bistro v centre Trenčína, kde som pracovala v kuchyni, piekla dezerty, prichádzala do styku so zákazníkmi a starala sa o sociálne siete. Moje tehotenstvo bolo bezproblémové, a tak som dlho na zadku neobsedela. Piekla som torty na všetky rodinné oslavy a pre kamarátov.

Moju prvú tortu po pôrode som upiekla, keď mala naša dcérka mesiac. Veľmi skoro som pochopila, že to je cesta, ktorou sa v budúcnosti chcem uberať, a robila som všetko preto, aby som ju naplnila. V prvom rade som však mama, preto bolo pre mňa dôležité, aby nič nešlo na úkor dcérky. 

Keďže som Milu kojila viac ako dva roky, nebolo možné ju len tak niekomu nechať. Do veľkej miery mi, samozrejme, pomáhal manžel, ale aj on má svoju prácu, takže som pracovala po nociach alebo počas Milinho denného spánku. Som akčná mama, každým dňom sa učím niečo nové a postupne sa zdokonaľujem.

Vidina splneného sna je to, čo ma ženie vpred. Často je to náročné a na úkor môjho spánku, ale som vďačná za to, že mám tú možnosť. Počas materskej som si spravila cukrársky kurz, ktorý je potrebný na otvorenie vlastnej výrobne. Plány mi trošku komplikuje súčasná situácia, ale pevne verím, že nájdem riešenie a čoskoro si splním môj cukrársky sen.“

Nikolino sladké nebo, ale aj útržky z jej súkromia môžete sledovať na jej Instagrame.

Zuzana, mama Viktora (2,5 roka) a Leonarda (4 mesiace): Materstvo ma priučilo efektivite a dodalo mi sebavedomie

„Keď som bola malá, chcela som byť novinárkou. Kým sa moje rovesníčky hrali s bábikami, mne deduško vyrábal hárky novín z kancelárskeho papiera a učil ma písať na písacom stroji. Živil vo mne ambicióznosť, cieľavedomosť a tvrdohlavosť.

Keďže pochádzam z jednoduchších pomerov, nájsť si prácu čo najskôr, ideálne ešte počas strednej, bolo pre mňa samozrejmé. Aj som si ju našla a stala sa zdrojom mojej slobody, spôsobom sebavyjadrenia, naplnila túžbu po uznaní a akosi sformovala moju sebahodnotu. Nevedela som si predstaviť, že by som s príchodom detí o túto časť svojej osobnosti prišla. Vtedy ani po desiatich rokoch.

Keď som nedávno pri večeri spomenula mužovi, že budem písať o tejto téme, jeho prvá reakcia bola v zmysle: dúfam, že ma oceníš. Áno, robím, čo môžem a nielen to, čo musím a je to v obrovskej miere jeho zásluha. Je totiž skvelý otec.

Obaja máme slobodné povolanie, sme reklamní textári, manžel zároveň fotograf a vďaka tomu máme relatívne flexibilný pracovný čas. Väčšinu „napíšem“ v hlave počas kočíkovania, dojčenia, keď držím za ruku staršieho syna, kým zaspí. Tie najlepšie slogany vzídu z rozhovorov s mužom. Potom mi už „len“ stačí sadnúť si k počítaču a všetko to spísať.

„Za svoje životné poslanie považujem vychovať z našich detí lepších ľudí, než sme my sami a k tomu mi pomáha aj to, že vidia, že v práci vidím zmysel.“

Občas chodievam do nášho ateliéru na dve hodiny, kde vyriešim telefonáty, (online) stretnutia, konzultácie a zadania, na ktoré potrebujem svätý pokoj a ticho. Muž zatiaľ naloží jedného do kočíka, druhému podá odrážadlo, čaj, zodpovie milión otázok typu prečo je voda mokrá a potom sa stretneme doma pri obede. Je to o režime, disciplíne, o tom, že nemáme televízor, o priestore, ktorý venujeme jeden druhému, a o rešpekte, ktorý prechovávame k svojim hodnotám aj k sebe navzájom.

Materstvo ma priučilo efektivite a dodalo mi sebavedomie. Prácou trávim menej času a spravím viac. Nie je však vždy všetko ružové. Sú večery, keď plačem frustrovaná v sprche, aká som hrozná matka, že po deťoch kričím, aká som nanič manželka, že som zas nafigu uvarila a čo všetko som dnes nestihla.

Sú rána, keď vrieskam, či by u nás nemohla vydržať čistá podlaha aspoň pol hodiny, a dni, keď musím dokazovať, že zvládam, stíham a počúvam hlúposti typu: Veď počkaj, keď porodíš. Veď počkaj, keď začne chodiť. Veď počkaj, keď príde druhé. Veď počkaj, keď pôjdu do škôlky a budú mať stále sople…

Materstvo, respektíve rodičovstvo je živý a stále sa meniaci mechanizmus. Je preto dôležité naučiť sa robiť veci nie napriek tomu, že máme deti, ale práve vďaka tomu, že ich máme. Za svoje životné poslanie považujem vychovať z našich detí lepších ľudí, než sme my sami a k tomu mi pomáha aj to, že vidia, že v práci vidím zmysel.“

Zuzku s jej mužom nájdete v ešte novotou voňajúcom žilinskom kreatívnom ateliéri Náš priestor.

Lenka, mama Paulínky (5 rokov), Šimona (3 roky) a Tomáša (1 rok): Je to cesta, neustále hľadanie rovnováhy a počúvanie sa

„Pre mňa bolo a je spojenie materstva a práce cestou, hľadaním. Na začiatku som neplánovala nič, dala som sa viesť tým, ako to budem vnímať a cítiť. Časom sa dostavil vnútorný pocit robiť aj niečo iné mimo materstva. Postupne som to skúšala prepájať – robila som prednášky o výchove pre iné mamy v miestnom komunitnom centre a individuálne poradenstvá. Keď som mohla byť chvíľu psychologička a lektorka, o to viac som sa tešila aj na rolu matky, manželky, ženy. To bol pre mňa signál, že som na správnej ceste.

Aby mi zostala energia pre každú z mojich rolí, práve nachádzanie rovnováhy v tom všetkom je veľmi dôležité a krehké. Ľahko sa stane, že ma práca príliš pohltí, a potom nezostane sila pre deti a manžela. Potrebujem mať plán, vedieť napríklad koľko prednášok a poradenstiev chcem a dokážem počas mesiaca v pokoji zvládnuť a držať sa toho. Vedieť odmietnuť, strážiť si svoj osobný čas, byť disciplinovaná. Mám tri deti a situácia sa menila s každým z nich.

„Ľahko sa stane, že ma práca príliš pohltí, a potom nezostane sila pre deti a manžela. Potrebujem mať plán.“

Som človek intuitívny a veľa počúvam, ako sa v tom cítim ja a moje okolie. Keď cítim, že sa mi čoraz častejšie nechce byť matka, viem, že mi do rovnováhy niečo chýba, a vtedy si buď vymyslím niečo pracovné, alebo osobné. Keď deti kričia, že ma majú málo, presúvam to pracovné a som tu pre ne. Je to cesta a vždy bude, neustále hľadanie rovnováhy a počúvanie seba a svojho okolia.

Veľkú pomoc mám však v manželovi, ktorý ma podporuje aj môj pracovný svet a verí, že ak som ja spokojná, sú spokojní všetci. Viem, že to je moje najväčšie a hlavné privilégium a som za to vďačná.“ 

K Lenke sa môžete objednať na terapiu, ale jej články na mnohé významné témy nájdete aj v magazíne Mama a ja.

Barbora, mama Malvíny (3,5 roka) a Eduarda (5 mesiacov): Nebyť manžela, pracovať popri deťoch by som nemohla

„Mohla by som napísať, že mi pri práci popri deťoch pomáha dobrý time management, že určite mi to uľahčujú roky skúseností a to, že mám dobré deti. Ale úprimne a na rovinu, toto všetko by mi bolo zbytočné, pokiaľ by som nemala to hlavné − manžela, ktorý ma podporuje. 

Nechcem, aby moje deti vychovávala opatrovateľka, takže ak potrebujem pracovať, operatívne to riešim s ním a delíme si úlohy. Niekedy sa nám prekrývajú termíny, ale našťastie mám typ práce, kde sa viem dohodnúť s klientom a termín často aj posunúť. Ľudia, pre ktorých teraz pracujem, vedia v akom móde robím a rešpektujú to. To je veľmi dôležité, vďaka tomu nemám stres a vzťahy sú na poriadku.“

Stylistka, make-up artistka či podporovateľka lokálnej módy, tak sa Barbora charakterizuje. Jej podnetné názory nájdete na jej webe.

Katarína, mama Dorotky (5 rokov), Jakubka (3 roky) a Magdalénky (1,5 roka): Je absolútne zásadné, aby každá mama mala svoj nematerský čas

„Moja práca nie je iba práca, je to moje poslanie. Je to niečo, čo ma napĺňa, v čom sa cítim živá, robím to s radosťou a ľahkosťou. Preto som vedela, že nebudem typom mamy, ktorá tri roky ostane výlučne doma s dieťaťom. Samozrejme, máme spoločenskú predstavu o tom, že tak by to mamy mali robiť a tak je to správne, ale nič také sa nedá zovšeobecniť. Preto prvá vec, ktorá ma v tom podporuje, je prijatie toho, že to som ja, takto to mám a takto je to v poriadku a iná mama to pokojne môže mať inak.

Druhou vecou je podpora môjho muža. Je tiež v slobodnom povolaní, a tak trávil s deťmi od ich narodenia veľa času. Kľúčová bola a stále je moja dôvera k nemu, že to síce urobí po svojom, teda často inak, ako by som to urobila ja, ale urobí to správne.

V čase, keď boli ešte bábätká, som s nimi bola takmer stále ja, od zhruba ôsmich mesiacov sme sa začali na hodinku, hodinku a pol denne striedať pri deťoch a ja som mohla znova vplávať do činnosti, ktorá ma vyživuje a je energetickou protiváhou materstva. To, že sa staneme mamami, predsa neznamená, že prestaneme robiť iné veci v živote (hoci nám spoločnosť neraz presne tento obraz predkladá). A je absolútne zásadné, aby každá mama mala svoj nematerský čas.

„Pomocníčka v domácnosti je u nás stále ešte akési tabu, akoby to znamenalo, že žena nezvláda materskú rolu.“

Čas, keď bude robiť výlučne to, čo chce, čo jej robí radosť, čo ju vyživuje a regeneruje. A to neznamená upratať, kým deti spia. Je to systematická vec, nutná na prežitie materstva. Toto uvedomenie je pre nás mamy zásadné a potrebujeme, aby nás v tom partneri aj celá spoločnosť podporili.

Treťou vecou, ktorá mi pomáha, je uvedomovanie si hodnoty môjho času. Keď tvorím online či offline kurzy, sprevádzam ženy, koučujem, môj čas má pre mňa a pre svet oveľa väčšiu hodnotu, ako keď skladám bielizeň či utieram prach, a tak si dovolím delegovať časť domácich prác inej žene.

Pomocníčka v domácnosti je u nás stále ešte akési tabu, akoby to znamenalo, že žena nezvláda materskú rolu. Práve naopak, dovoliť si pomoc znamená, že môžem byť omnoho viac prítomná pre svoje deti aj muža, radostnejšia, pokojnejšia a v mojom prípade to ešte znamená, že hodiny, ktoré by som touto prácou strávila, venujem tomu, čo milujem.

Navyše tým pomáham tisíckam žien posúvať sa aj v ich živote vpred. Je to skrátka o odvahe byť sama sebou a dovoliť si aj v materstve kráčať cestou svojho srdca.“

Sprievodkyňa žien na ceste za lepším životom. Nehľadajte v tom však žiadnu ezoteriku. Katarína je koučka, ktorá pomohla mnohým ženám s ich životným postojom. S čím všetkým k nej môžete prísť, sa dočítate tu.

Ďalšie články z vydania Pracujúce mamy