Očkovanie. Téma, ktorá rozdeľuje spoločnosť už niekoľko rokov. Hoci u väčšiny rodičov je povinné očkovanie detí absolútnou samozrejmosťou, stále narastá počet ľudí, ktorí prichádzajú s argumentmi, prečo neočkovať. Na základe štúdie pediatričky a infektologičky Ingrid Terkošovej, ktorá vyšla v odbornom periodiku InVitro vám vysvetlíme, prečo je povinné očkovanie vašich detí naozaj dôležité, nielen pre nich, ale pre celú spoločnosť.

1Bezpečná a efektívna cesta k odolnosti proti chorobám v celej spoločnosti

Očkovanie je bezpečná a efektívna cesta, ako ľudstvo získava odolnosť proti rôznym chorobám. „V Európe sa pravidelným očkovaním podarilo eradikovať detskú mozgovú obrnu, záškrt, ružienku, mumps a čierny kašeľ. V poslednom období sa stretávame s ojedinelými prípadmi ochorení, čo má za následok odmietanie očkovania,“ hovorí pediatrička a infektologička Ingrid Terkošová.

Očkovanie je dôležité najmä pre deti. Imunitný systém dieťaťa potrebuje podporu od narodenia až do predškolského veku, práve preto patrí očkovanie v detskom veku do bežnej ambulantnej starostlivosti každého pediatra.

2Neočkovanie ohrozuje deti aj dospelých s oslabenou imunitou

„Hoci sa môžete domnievať, že niektoré choroby sa už u nás nevyskytujú a vaše dieťa očkovanie proti nim nepotrebuje, opak je pravda. Stačí jediné vypuknutie choroby medzi nezaočkovanými deťmi, aby sa opäť začala šíriť. Nebezpečné ochorenia sa u nás takmer nevyskytujú práve preto, že je zavedené povinné očkovanie. To však neznamená, že sa s nimi nemôžeme stretnúť inde vo svete,“ vysvetľuje pediatrička.

„Zaočkovanosť detí proti niektorým ochoreniam klesla tak veľmi, že sa podľa odborníkov vracia riziko možnej nákazy. Ohrozené sú najmä malé deti, ale aj dospelí ľudia s oslabenou imunitou,” vysvetľuje Terkošová.

„Odpor k vakcinácii natoľko zosilnel, že zaočkovanosť detí na Slovensku je pod bezpečnou hranicou. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na udržanie imunity obyvateľstva odporúča, aby bolo zaočkovaných aspoň 95 % detí a u nás je to pri niektorých chorobách menej. Týka sa to základnej vakcinácie proti osýpkam, ružienke a mumpsu,“ upozorňuje odborníčka.

Terkošová v štúdii spomína, že zaočkovanosť detí aj na Slovensku ustavične klesá, čo môže byť naozaj veľmi nebezpečné. „Nákazy, na ktoré sme pomaly zabudli, by sa mohli vrátiť. Pri poklese zaočkovanosti pod 95 percent, ako sa to deje u nás, hrozia podľa WHO epidémie takých chorôb, ktoré sa pri vysokej vakcinácii v krajine vôbec nevyskytujú alebo sa vyskytujú ojedinele. Pod touto hranicou prestane totiž ochrana očkovaním zaberať. Odborníci preto vyzývajú verejnosť, aby viac dôverovala lekárom a poznatkom založeným na dôkazoch a nie neovereným informáciám, ktoré sa šíria na internete,“ uvádza pediatrička.

3Argumenty proti očkovaniu nemajú relevantné vedecké podklady, za očkovanie hovorí história

„Odporcovia plošného očkovania trvajú na tom, že by nemalo byť povinné, ale dobrovoľné. O tom, či svoje deti dajú zaočkovať, chcú rozhodovať sami. Na podporu svojich snáh uvádzajú rôzne tvrdenia, ktoré spochybňujú nevyhnutnosť a opodstatnenosť očkovaní. Vakcinácia sa podľa nich preceňuje a za jej propagovaním údajne stoja farmaceutické firmy, ktorým ide o obchod,“ uvádza lekárka časté argumenty odporcov očkovania. 

„Argumentujú nedostatočnou informovanosťou a neodbornosťou detských lekárov, tiež reakciami, ktoré sa u detí objavili po podaní vakcín, prípadne upozorňujú na závažné zdravotné poruchy trvalého charakteru a podozrivé z nadväznosti na podanie vakcíny. Očkovanie proti osýpkam podľa nich môže vyvolať autizmus a vakcinácia proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu zase syndróm náhleho úmrtia dojčiat. To, že sa nákazlivé choroby podarilo potlačiť, údajne nie je zásluhou plošného očkovania, ale skôr zlepšujúcich sa životných podmienok, zdravšej stravy a dôkladnejšej hygieny. S argumentmi, ktoré predkladajú odporcovia povinných očkovaní, odborníci nesúhlasia. Považujú ich za zavádzanie a neoveriteľné hypotézy,“ zdôrazňuje lekárka.

Skutočný význam očkovania však potvrdzuje história, ktorá sa nedá spochybniť. „Napríklad na záškrt ešte v roku 1930 ochorelo v niekdajšom Československu takmer 24-tisíc detí, z toho vyše 2 100 zomrelo. Po zavedení povinného očkovania v roku 1946 počet ochorení rýchlo klesal, až kým v polovici 80. rokov nákaza úplne nevymizla. Podobne sa podarilo potlačiť detskú obrnu, proti ktorej sa očkuje od roku 1960,“ spomína odborníčka.

Podobne je to aj s osýpkami či tetanom. „Až do roku 1969, keď sa proti osýpkam začalo očkovať, zaznamenali niekoľko desiatok tisíc prípadov ročne a asi 50 úmrtí. Už od 80. rokov je ich výskyt vďaka vakcinácii ojedinelý. Proti tetanu, infekčnému ochoreniu, ktoré je charakteristické ochrnutím svalstva, sa na našom území očkuje od roku 1952. Posledný prípad novorodeneckého tetanu je známy z roku 1961, inak je u nás choroba zriedkavá,“ hovorí lekárka.

4Dobrovoľné očkovanie situáciu nezlepší

Téma nahradiť povinné očkovanie dobrovoľným je neustále živá, prax zo zahraničia však svedčí o tom, že možnosť voľby pozitívnu zmenu neprinesie. „Epidemiológovia vystríhajú, že keby sa očkovanie ponechalo na dobrovoľnosti a ochote rodičov, následky by boli zdrvujúce. Svedčia o tom prípady zo zahraničia. Napríklad z Británie, kde po odpore k očkovaniu v 80. rokoch minulého storočia poklesla vakcinácia a vzápätí sa rozšírila epidémia čierneho kašľa. Podľahli jej stovky detí a situácia sa zlepšila až po opätovnom rozbehnutí očkovania. Podobné skúsenosti má i Nemecko, Švédsko, Holandsko či Japonsko,“ vysvetľuje Terkošová.

5Očkovanie nespôsobuje autizmus a nemá závažné vedľajšie účinky

Medzi bežné komplikácie, ktoré po očkovaní môžu nastať, patrí zvýšená teplota, plačlivosť či mrzutosť, lokálne reakcie v podobe začervenania či opuchu, prípadne bolesť hlavy, vracanie, hnačka či nechutenstvo. Ak sa tieto prejavy objavia, zvyčajne sa stratia v priebehu pár hodín, maximálne dní.

Neustálym vývojom vakcín sa však pracuje na tom, aby bolo očkovanie efektívnejšie a vedľajších účinkov bolo menej. „Pripravujú sa aj kombinované vakcíny, ktoré zaisťujú, že jedným vpichom sa získa ochrana pred viacerými ochoreniami,“ dodáva odborníčka. Nedávna štúdia dánskeho lekára Andersa Hviida a jeho tímu potvrdila, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole nezvyšuje riziko autizmu, ako to tvrdia odporcovia očkovania. Do výskumu bolo zapojených až 650-tisíc detí, ktoré sa narodili v rokoch 1999 až 2010. Vedci na základe pozorovania týchto očkovaných a neočkovaných detí zistili, že podanie vakcíny nesúviselo so zvýšeným rizikom autizmu.

Ďalšie články z vydania Zdravie je prevencia