Presuny vlakom aj podpora miestnych podnikateľov. Opýtali sme sa žien, čo pre ne znamená cestovať udržateľne

Keď sa povie udržateľné cestovanie, ako prvé mnohým napadne obmedzenie leteckej dopravy. Udržateľnosť v cestovaní však zahŕňa viac ako len presuny na vysnenú dovolenkovú destináciu. O pomalom cestovaní, objavovaní nových miest a podpore lokálnych podnikateľov porozprávali tri ženy, ktoré sa snažia už roky cestovať udržateľne doma aj v zahraničí.

Veronika Šipoš Rosputinská: Minimalizujeme presuny aj naháňanie sa za pamiatkami

„Cestovať udržateľne pre mňa znamená cestovať tak, aby som maximalizovala svoje zážitky a popritom minimalizovala negatívne stopy na prostredí, ktoré, či chceme, alebo nie, vo väčšej alebo menšej miere po sebe zanechávame. Či už na lokalite, ktorú navštevujeme, na prírode, ktorú tam obdivujeme, na ľuďoch, ktorých na cestách stretávame. Odkedy som sa dostala k myšlienke udržateľného cestovania, už pri plánovaní výletov a dovoleniek sa snažím robiť to tak, aby som svoje pravidlo dodržala.

Stojí ma to síce viac času a energie, ale na konci dňa som rada, mám z našich dovoleniek lepší pocit. Itineráre skladám tak, aby sme sa čo najefektívnejšie prepravovali, aby sme počas dňa zvládli čo najviac presunov peši, aby sme z každého miesta vyťažili maximum, a tak radšej ostávame na jednom mieste dlhšie a objavujeme ho detailnejšie. Rovnako vyhľadávam ubytovanie a aktivity, ktoré sú poskytované miestnymi ľuďmi, aby peniaze, ktoré na cestách minieme, končili v správnym vreckách, u lokálnych. Obaja s manželom sme milovníci dobrého jedla a vína, radi preto vycestujeme práve za tým.

„Snažím sa minimalizovať naháňanie sa od pamiatky k pamiatke, nezmyselne veľa presunov či preletov v rámci jednej dovolenky.”

Veľmi rada spomínam na kurz varenia a ochutnávku vína v talianskej rodine v srdci rímskeho gastra v štvrti Trastevere. Otec pilot, mama prevádzkuje reštauráciu a  dcéra práve vyštudovala someliérstvo. Tiež milujem motať sa po trhoch, kde svoje výrobky predávajú miestni umelci a remeselníci. Je veľa spôsobov, ako podporiť miestnu ekonomiku a obyvateľov. Čo sa však snažím minimalizovať, je naháňanie sa od pamiatky k pamiatke, nezmyselne veľa presunov či preletov v rámci jednej dovolenky a tiež sa snažím vyhýbať hotelom a reštauráciám, ktoré vlastnia zahraniční investori.

Aj keď to sa niekedy pomerne ťažko identifikuje. Cieľom však nie je byť stopercentným, ale snaha urobiť postupne zmeny k tomu, aby naše cestovanie bolo čo najzodpovednejšie. Vždy v rámci možností.“

Kristína Maur: Snahu o udržateľnosť podporujeme kempovaním 

„Udržateľné cestovanie, ako sa vníma v súčasnosti, sme vlastne praktizovali už dávnejšie. Naša predstava trávenia voľného času na dovolenke sa nespája zväčša s pobytom v rezorte. Pre nás bolo vždy dôležité dané miesta spontánne zažiť, nemať pripravený turistický zoznam s pamiatkami, či už to bolo v zahraničí, alebo na Slovensku.  

Naplno sme si to uvedomili v roku 2009, keď sme boli v Turecku ubytovaní cez službu couchsurfing a cestovali naprieč krajinou lokálnym autobusom. Namiesto obdivu historických pamiatok v blízkosti sme si vybrali miesta, ktoré poznali iba miestni, zhovárali sa s nimi, oddychovali sme v parku a túlali sa v uličkách.

Kamenné zrúcaniny z minulosti sme prenechali iným, pre nás bolo dôležitejšie zažiť prítomnosť miesta. Zároveň sme si uvedomili, že aj prítomnosť je súčasťou histórie, každý z nás ju spoluvytvára a nesie za to aj zodpovednosť.

„Vyhýbame sa turisticky atraktívnym miestam v čase hlavnej dovolenkovej sezóny.”

Práve toto uvedomenie si zodpovednosti nás primälo k tomu, že sme začali premýšľať – ako minimalizovať zásahy do okolia. Neznamená to, že neradi navštívime lokálne dominanty (prírodné či mestské), ale sa snažíme vyhýbať turisticky atraktívnym miestam v čase hlavnej dovolenkovej sezóny. Vtedy radšej vyhľadávame miesta v odľahlejších častiach Slovenska, kde sa dá lokalita zažiť iným, pomalším spôsobom – podporou lokálnych predajcov a kúpou ich výrobkov, máme viac času na dišputy s miestnymi obyvateľmi.

Naše snahy a vízie podporuje aj kempovanie − pre nás je to radosť, sloboda a zároveň intenzívnejšie vnímanie potrieb okolia. Sme presvedčení, že každé miesto má svoj príbeh a každý kempujúci ho môže ďalej spoluvytvárať. Nachádzanie nových miest nám prináša radosť, ktorú chceme šíriť ďalej.

Počas kempovania sme si uvedomili (možno aj pre stiesnené podmienky v kampervane) dôležitosť výberu multifunkčného kvalitného oblečenia, minimalizovanie nutných vecí, výber kozmetiky, pri ktorej sa snažíme dbať na jej biologickú rozložiteľnosť.

Veľa chodíme pešo alebo lokálnymi spojmi po okolí a pokiaľ máme odpad, ktorý nie je možné roztriediť priamo na mieste, nosíme ho so sebou domov.”

Anna Semberová: Milujem cestovanie vlakom a ubytovania, kde spoznám majiteľov

„Udržateľné cestovanie pre mňa znamená uvedomelo sa presunúť a pobudnúť na mieste, ktoré chcem skutočne vidieť. Kde peniaze, ktoré miniem, ostanú ľuďom, ktorí tam žijú. A kde svojím príchodom životné prostredie zaťažím minimálne a v čo najmenšej miere negatívne ovplyvním bežný život miestnych obyvateľov.

Ak je niečo, čo by som už pri cestovaní nikdy neurobila, tak je to predĺžený víkend v nejakej európskej destinácii, kde sa dostaneme letecky za desať eur. Dôvodov je viacero − problematika leteckej dopravy na krátke vzdialenosti či jej cena, ktorá nezodpovedá spôsobu dopravy ani miere jej negatívneho vplyvu na životné prostredie. Zároveň za taký krátky čas nemá človek možnosť skutočne vypnúť ani spoznať krásne miesto, v ktorom sa ocitne. Všetko, čo si so sebou napokon po návrate prinesie, sú iba duplikáty duplikátov fotiek notoricky známych lokalít zavesených na sociálnych sieťach.

„Ak je niečo, čo by som už pri cestovaní nikdy neurobila, tak je to predĺžený víkend v nejakej európskej destinácii, kde sa dostaneme letecky za desať eur.”

Čo som si, naopak, obľúbila je cestovanie vlakom. Má svoje osobité čaro. Nebyť pandémie, toto leto by som ho využívala ostošesť. Okrem vlakov veľmi rada vyhľadávam aj ubytovanie s priamym kontaktom na majiteľov. Často s vami radi spoločne povečerajú a so záujmom vám o svojej krajine a o ich živote porozprávajú. Ak k ubytovaniu ponúkajú aj rôzne aktivity, napríklad spoločné varenie, je to o to zaujímavejšie. Je krásne poznávať históriu miesta, ale o tom, ako sa tam žije dnes, vám najlepšie povedia ľudia, ktorí vyrastali a žijú tam dodnes. A to je skutočné čaro a zážitok z nepoznaného.

Z cestovania by sme mali mať celostný pôžitok. A udržateľne cestovať môžeme kdekoľvek. Nemusíme hľadať exotiku, aby sme mali pocit, že to nie je otravné a okukané. Jedinečné a čarovné môže byť aj leto u našej babky, ak si na chvíľu dovolíme stať sa súčasťou toho iného sveta.”