Väčšina ľudí zažila aspoň raz situáciu, v ktorej nevedeli odhadnúť, či je ich reakcia voči zdravotne znevýhodnenému človeku správna. A to aj napriek tomu, že svoje slová mysleli dobre. So špeciálnou pedagogičkou Zuzanou Juránekovou sme sa rozprávali o správnej bezbariérovej komunikácii, ale aj o chybách, ktoré v komunikácii so zdravotne znevýhodnenými ľuďmi robíme.

Článok je súčasťou vydania s názvom Vlastným tempom, v ktorom sa venujeme téme zdravotného znevýhodnenia. Curaprox si uvedomuje dôležitosť tejto témy a potrebu búrania predsudkov a bariér v zdravej spoločnosti.

Zuzana Juráneková pracuje ako koordinátorka a špeciálna pedagogička Dobrej linky. Ide o internetovú poradňu pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorá vznikla ako projekt psychologickej poradne IPčko.

Dobrá linka funguje ako odborné psychologické poradenstvo prostredníctvom e-mailu, chatu a video poradenstva. „Napísať nám môžu ľudia so zdravotným znevýhodnením kedykoľvek, keď im je ťažko, cítia sa osamelo alebo nevedia, ako ďalej. Nikoho na linke neodmietneme, venujeme im čas a priestor, aby o svojich duševných bolestiach mohli rozprávať a posúvali sa v ich riešení ďalej,“ hovorí Juráneková.

Ľudí trápi najčastejšie osamelosť

Ako koordinátorka Dobrej linky sa stretáva s rôznymi problémami, ktoré zdravotne znevýhodnení ľudia riešia. „Najčastejšie sú to osamelosť, depresia, násilie a rodinné problémy, sebapoškodzovanie a samovražedné sklony. Samozrejme, aj mladí ľudia so zdravotným znevýhodnením riešia romantické vzťahy,“ hovorí.


Ďalšie témy vyplývajú podľa Juránekovej práve zo zdravotného znevýhodnenia. „Vyrovnávanie sa so svojím znevýhodnením, sebaprijatie, osamostatňovanie. Veľmi citlivé sú tieto témy u mladých ľudí, ktorí sa so zdravotným znevýhodnením nenarodili, ale v dôsledku úrazu alebo ochorenia sa vyrovnávajú s úplne novou životnou situáciou.“

Na človeka so zdravotným znevýhodnením sa pozerajte rovnocenne 

Podľa odborníčky je zmena pohľadu jedným z dôležitých krokov, ktoré môžeme v komunikácii s človekom so zdravotným znevýhodnením urobiť. „Nepozerajme sa na človeka ako na človeka so zdravotným znevýhodnením, ale ako na rovnocenného partnera, ktorý chce komunikovať o podobných témach ako my,“ radí Zuzana Juráneková.

„Nepozerajme sa na človeka ako na človeka so zdravotným znevýhodnením, ale ako na rovnocenného partnera, ktorý chce komunikovať o podobných témach ako my.“

V rámci Dobrej linky chcú nielen pomáhať, ale aj vzdelávať verejnosť. Z motivácie búrať predsudky v spoločnosti vznikli dve série vlogov, ktoré sa dotýkajú rôznych tém zdravotného znevýhodnenia. „Pokúsili sme sa vyvrátiť rôzne mýty, ktoré sú prítomné v našej spoločnosti a prostredníctvom nich vznikajú obavy a predsudky. Dá sa urobiť mnoho prešľapov v komunikácii s človekom so zdravotným znevýhodnením, preto odporúčam pozrieť si tieto vlogy, aby ste boli dobre pripravení, aby sa predsudky, mýty a obavy postupne z našej spoločnosti vytratili,” radí.

Komunikujte priamo s človekom, nie cez jeho asistenta 

Autorkou prvej série blogov je bývalá koordinátorka Dobrej linky psychologička Ema Oriňáková, ktorá vo videu hovorí najmä o svojich osobných skúsenostiach, ktoré ako človek so zdravotným znevýhodnením zažila na vlastnej koži. „Ľudia bez zdravotného znevýhodnenia touto cestou získajú informácie napríklad o tom, že s človekom so zdravotným znevýhodnením by nemali komunikovať cez jeho asistenta alebo tlmočníka, ale priamo s ním,“ vysvetľuje Zuzana.

Rešpekt, úcta a komunikácia na partnerskej úrovni sú základ. „Je maximálne nevhodné komunikovať so zdravotne znevýhodneným človekom tak, že sa pozeráte na jeho asistenta alebo tlmočníka, akoby tam on ani nebol. Ak sa rozprávame s dieťaťom so zdravotným znevýhodneným, komunikujeme s ním ako s dieťaťom, ak komunikujeme s dospelým, nepoužívame nejakú univerzálnu formu komunikácie, vždy ju prispôsobujeme veku,” radí Zuzana Juráneková.

Ľútostivým pohľadom vyvoláme pocit menejcennosti

Špeciálna pedagogička radí uprednostniť v komunikácii prirodzený úsmev pred súcitným pohľadom či pohladkaním. „Ľudia so zdravotným znevýhodnením vedia veľmi dobre prečítať pohľady a úsmevy, čiže vedia, keď sa pozeráte ľútostivým pohľadom, ktorý v nich môže vyvolať pocit menejcennosti. Veľmi sa ich to dotýka a je to naozaj neprípustné,“ vysvetľuje.

Ak vám na efektívnej komunikácii s človekom so zdravotným znevýhodnením naozaj záleží, dajte najavo svoj záujem a aj svoju neistotu, povedzte mu, nech vám dá spätnú väzbu.

„Ľudia so zdravotným znevýhodnením vedia veľmi dobre prečítať pohľady a úsmevy, čiže vedia, že sa pozeráte ľútostivým pohľadom, ktorý v nich môže vyvolať pocit menejcennosti.“

„Ak komunikujete s niekým, kto sa ťažšie vyjadruje, buďte trpezliví, zopakujte svoju otázku, ak vám nerozumel. Ak sa dostanete do komunikácie s nepočujúcim človekom, ktorý primárne komunikuje posunkovým jazykom a vy ho nepoznáte, ani to nie je problém, stačí dodržať pár zásad, ktoré sme rozoberali v jednom z našich vlogov,“ hovorí Juráneková. 

Ponúknite pomoc, ale rešpektujte kompetencie človeka 

Ponúknuť pomoc druhému človeku je dôležité, ešte dôležitejšie je však to, ako to spravíme. „Je úplne v poriadku ponúknuť človeku so zdravotným znevýhodnením pomoc. Ale ak má byť naša pomoc preňho užitočná, je dôležité zistiť, akú pomoc od nás potrebuje.“

„Ľudia so zdravotným znevýhodnením sú rovnakí ako my, majú svoje sny, plány, ambície, zvládajú to isté ako my, len na to niekedy používajú iný spôsob. Ak prejavíte záujem, dáte najavo, že tohto človeka a jeho potrebu vnímate, je to preňho veľmi cenné, ale neznamená to, že mu odoberiete kompetencie na jej vyriešenie,“ radí špeciálna pedagogička.

Ponuka pomoci by mala byť konkrétna a mala by reflektovať to, čo od vás človek so zdravotným znevýhodnením potrebuje. Aby neodchádzal s pocitom menejcennosti, ale s tým, že ste prejavili záujem a vnímali danú situáciu ako bariéru, ktorú mu môžete pomôcť prekonať.

Vytvárajme spoločnosť, ktorá búra bariéry a predsudky

Ľudia so zdravotným znevýhodnením rovnako ako všetci ostatní túžia po vzdelaní, zamestnaní, partnerských vzťahoch, rodine, priateľoch.

„Dlhé roky boli umiestňovaní v zariadeniach v odľahlých častiach miest, boli skrývaní a považovaní za menejcenných. Stálo ich veľa úsilia, aby dali najavo, že sú rovnakí ako ostatní a zvládnu to isté, len na to potrebujú kompenzačné pomôcky alebo asistenciu. Aj to je dôkazom, že správna cesta pomoci nie je robiť všetko za nich, byť príliš ochranársky a zaobchádzať s nimi v rukavičkách, ale byť spoločnosťou, ktorá vníma ich potreby a pomáha im eliminovať alebo prekonávať bariéry,“ dodáva Zuzana Juráneková.

Ďalšie články z vydania Vlastným tempom

O Zuzane Juránekovej

Vyštudovala Predškolskú a elementárnu pedagogiku a Špeciálnu pedagogiku so zameraním na Pedagogiku sluchovo postihnutých na PdF UK v BA. Od roku 2003 pracuje ako špeciálna pedagogička na ZŠ s MŠ pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím na Drotárskej ceste v Bratislave. Pôsobí aj na Katedre špeciálnej pedagogiky. Od roku 2019 pôsobí v organizácii IPčko ako koordinátorka Dobrej linky a projektu Online terénnej práce. Voľný čas rada trávi so svojimi priateľmi, partnerom kolegami a neterou.