Vinárska tradícia bola v jej rodine odjakživa. Každý, na koho si zo svojej rodiny spomenie, sa vínu venoval a ona tiež odmalička pomáhala s prácami vo vinohrade. Dnes má spolu s manželom vlastné vinárstvo a k vinohradníckej tradícii vedie aj svoje tri deti. Vinárovu ženu Riu Zeliskovú a jej rodinu sme navštívili vo vinohrade a vo vínnej pivnici vo Svätom Jure, aby sme zistili, akú dlhú a zložitú cestu má za sebou pohár lokálneho vínka.

Ria Zelisková a jej manžel Michal pochádzajú zo Svätého Jura, oni aj ich rodiny sa poznajú už dlhé roky. Oveľa dlhšie sa však obe rodiny venujú vinárstvu. „Kedysi si tu víno dopestovával každý, takže aj naše rodiny, a to niekoľko generácií dozadu. Moji rodičia majú dom po mojom pradedkovi, kde máme starú pivnicu. Michalovi rodičia žijú v typickej starej jurskej časti v dome so starou pivnicou,“ opisuje Ria. „Sú všade pod starou časťou mesta. Kedysi to však bola jedna obrovská pivnica, vraj do nej viedla aj podzemná cesta pre koč z hradu Biely Kameň, aby sa tam mohlo voziť víno. Hovorí sa, že postupne sa v pivnici začalo kradnúť a pre víno aj vraždiť. Ľudia preto začali murovať steny a veľká pivnica sa rozdelila na súkromné priestory,“ pridáva legendu približujúcu svätojurskú vinohradnícku tradíciu.

Nielen robiť víno, ale aj zachraňovať vinohrady

S rodinou Zeliskovou sme sa stretli vo vinici, kde práve dozrievajú červené odrody. „Sú to rodinné vinohrady, ktoré patria Michalovej rodine. Dokopy však máme deväť viníc s rozlohou 1,5 hektára, na ktorých pestujeme Frankovku modrú, Alibernet a André. Z bielych odrôd Rizling rýnsky, Müller, Veltlín zelený, Dievčie hrozno, Semillon sauvignon a trošku Rizlingu vlašského,“ menuje Ria. Hoci časť ich vinohradov je rodinná, väčšinu majú v prenájme, čo považujú za akúsi misiu záchrany miestnych viníc. „Keď vidíme, že v Jure je pustý vinohrad a nikto sa oň nestará, zisťujeme komu patrí, skúsime sa s ním skontaktovať a opýtať sa, či by nám ho neprenajal. Väčšinou nám ho majitelia radi prenajmú, či už za symbolickú sumu, alebo za víno. Takto aspoň obnovíme spustnutý vinohrad,“ hovorí.

Keďže vo vinárskom mestečku žije celý život, vníma, ako sa okolité vinice menia. „Kedysi boli chotáre krajšie, fungovalo aj jurské družstvo, ktoré robilo veľa vína. Keď družstvo skrachovalo, ostali po ňom veľké plochy spustnutých vinohradov, ktoré sa už teraz vinári, našťastie, snažia obnovovať. Pomaly to ide k lepšiemu, ale stretávame sa aj s tým, že si ľudia kúpia spustnutý vinohrad, lebo je lacný, a myslia si, že sa im podarí mať z toho stavebný pozemok. Aktuálne sa však mesto snaží o to, aby sa vinohrady zachovali a nestavalo sa na nich,“ hovorí o zachovaní dedičstva.

Nekonečný kolobeh

Keďže Ria a Michal majú lásku k vínu v krvi, dávajú si záležať na tom, aby si hrozno aj sami dopestovali, čo však predstavuje množstvo práce. Aj keď víno spolu vyrábajú od roku 2008, ich živobytím a hlavným zdrojom príjmu sa stalo až minulý rok, keď Michal odišiel z práce a stal sa z neho vinár na plný úväzok.

Počas roka je prác vo vinici viac než dosť. „V zime manžel reže vinohrad, ja ho potom viažem. S tým začíname v decembri, najneskôr na Nový rok. Na jar sa začína s takzvanou zelenou robotou. Vtedy sa musí vinohrad prevzdušniť, aby sa netvorili zálistky, teda bočné konáriky, ktoré berú výživu hroznu. Toto odstraňujeme, čo je veľmi pomalá robota. Zelená robota sa točí dokola až do konca leta, keď sú oberačky. Na oberačky ideme celá rodina aj s deťmi a s rôznymi partiami kamarátov,“ opisuje. Aj keď už ako dieťa pomáhala oberať hrozno či zberať zrezanú révu, k ďalším činnostiam pričuchla až teraz pri manželovi. „Michal ma naučil, ako révu viazať, dosiaľ ma však nenaučil rezať. To chce robiť sám, lebo rez je veľmi dôležitý a udáva kvalitu vína nielen aktuálneho, ale aj ďalších ročníkov.“

Je úplne prirodzené, že do prác vo viniciach zapájajú aj deti. „Najviac ich to vo vinohrade baví, keď im dáme nejakú robotu. Jurko je rád, keď môže strihať, zberať. Ak sú vo vinohrade len tak, nudia sa a po chvíľke chcú ísť domov,“ hovorí. Ria je presvedčená, že tento kontakt je pre deti veľmi prospešný. „Osvojili si základné environmentálne návyky. Ráchel počúva, čo rozprávame o prírode, a už ako maličká, keď videla niekoho zahodiť na zem odpadky, hneď upozorňovala, že sa to nemôže. Minule začala v lese zbierať odpadky s tým, že to tam nemôže byť, lebo to škodí prírode.“

Odhaliť vône a chute vína chce prax

Na jeseň prichádza príjemná časť práce okolo vína. „V pivnici mi Michal dáva chutnať mladé víno, aby mal aj názor niekoho iného na to, či ho už má zastaviť, alebo ho má nechať ešte zrieť. Ovoniavaním viem víno dobre identifikovať. V tom je skvelá aj naša Ráchel. Keď jej ho dáme ovoňať, vie super rozlíšiť, čo v ňom cíti. To chce však prax, najskôr človek zacíti vo víne vône, ale nevie povedať, čo to je. Treba mať veľa naštudované, ale aj v hlave zafixované, aké rôzne vône môže vo víne cítiť. Mňa to baví a každým rokom sa zlepšujem. S manželom sme veľa chodili na rôzne ochutnávky, kde sme víno chutnali, ovoniavali a postupne sa učili. Myslím si však, že toto sa budem učiť stále.“

Na otázku, či sa dá na Slovensku vyžiť zo svojpomocnej výroby a predaja vína, odpovedala matka troch detí kladne. „Zatiaľ sme sezónu končili vždy s tým, že sme mali vypredané, takže myslím, že sa nám darí.“ Rodinné vinárstvo funguje na predaji z dvora, minulý rok vyprodukovali približne 4 000 fliaš vína, túto sezónu by počet radi zdvojnásobili.

Kým Michal má na starosti najmä to, aby víno vôbec bolo, Riina hlavná zodpovednosť je dostať víno k ľuďom. „Moja najdôležitejšia úloha je marketing. Pracujem s ľuďmi, riešim objednávky. K mojej práci patrí aj zastrešovanie eventov, vybavovanie degustácií pre firmy a skupinky priateľov, výzdoba pivnice. Riešim aj ponuky na spoluprácu a hľadám projekty, kde by naše víno nemalo chýbať,“ približuje.

Vinárova žena bude len záľubou

V poslednom čase ju veľmi baví aj komunikácia na Facebooku a Instagrame cez stránku Vinárova žena, prostredníctvom ktorej sa delí o vnímanie vinárstva a prác s ním spojených z pohľadu ženy. Dnes jej väčšinu dňa stále zaberá starostlivosť o štvormesačnú Marínu, trojročného Jurka a päťročnú Ráchel, po materskej však neplánuje byť vinárovou ženou na plný úväzok. „Vinárova žena je skôr záľubou, nemyslím si, že jej budem musieť venovať osem hodín denne. Pri našom víne je dôležité, aby Michal pracoval vo vinohradoch. To je ťažká manuálna práca, ktorú ja neviem zastrešiť. Marketing, blog a objednávky viem robiť aj popri práci. Uvidíme o tri roky, keď Marína nastúpi do škôlky.“

V súčasnosti celý Riin život definuje rodina a vinárstvo. Okrem toho však veľmi rada cestuje, spoločné dovolenky a výlety sú však často o spoznávaní vinárskych krajov. „Vždy, keď niekam cestujeme, snažíme sa vybrať v tej destinácii aj vinárstvo. Keď sme boli na Sardínii, Michal bol s mojím otcom v miestnom vinárstve Sella e Mosca. Prišiel úplne nadšený a motivovaný. Tento rok sme dovolenku kvôli najmenšej Maríne nestihli. Keď však deti vyrastú, chceme ísť do Toskánska, Provensálska, v Nemecku zas preskúmať oblasť rizlingov,“ plánuje.

O Rii Zeliskovej

Pochádza zo Svätého Jura. Je absolventkou strednej pedagogickej školy a bakalárskeho štúdia marketingovej komunikácie. S manželom Michalom má tri deti – päťročnú Ráchel, trojročného Jurka a štvormesačnú Marínu. Momentálne je na materskej dovolenke. V rodinnom vinárstve Víno Zeliska má na starosti marketing, predaj vína a organizovanie akcií, spravuje tiež blog Vinárova žena. Miluje cestovanie, prírodu, slovenské hory a, samozrejme, ochutnávanie vína.