Každá mama pozná nikdy sa nezastavujúci kolotoč v domácnosti, keď okrem zasýtenia hladných krkov a bežných činností treba riešiť aj krízové situácie. Keď deti trošku vyrastú, automaticky očakávame výpomoc. Je to naozaj tak? Päť mám nám porozprávalo, kedy začali deti zapájať do domácich prác, s čím pomáhajú, ako reagujú a či ich treba motivovať.
Ria: Pomôcť maminke bola najväčšia túžba detí, vekom sa však čoraz viac vytráca
Dcéry Ráchel (8), Marína (3), Emília (10 mesiacov) a syn Juraj (5)
„Upratovanie je každodennou činnosťou nás mamín. Naše deti pozorujú moje domáce práce logicky odmalička. Ako krpci sa vždy radi zapájali. Pomôcť maminke bola ich najväčšia túžba. Táto túžba sa však vekom čoraz viac vytráca.
Ráchel niekedy pomôže rada, no niekedy hundre a nechce sa jej. Obdivuhodné však je, že vždy si svoje povinnosti splní. Juraj nechce pomáhať vôbec. Keď si má upratať izbu, zrazu je najviac unavený. Marína je milovníčkou upratovania. Dajte jej do ruky handru a utrie ňou všetko. A Emíliu zatiaľ vyraďme. Tá ovláda len rozhadzovanie. (smiech)
Okrem náročných fyzických alebo nebezpečných prác mi deti pomáhali už so všetkým. Vykladajú umývačku riadu, plnia práčku, vysávajú, utierajú zrkadlá, leštia okná, pomáhajú s varením a pečením, upratujú si svoje izby, vešiame bielizeň a podobne.
Každé dieťa je iné a rovnako sa stavajú aj k povinnostiam a pomoci v domácnosti. Naša Ráchel je impulzívna. Stačí, aby sa blížil Mikuláš alebo si v triede rozprávali o domácich prácach a celý týždeň si pýta robotu sama od seba. Marína to má v sebe prirodzene odjakživa. No náš jediný syn nereaguje dobre. Nepomáha ani motivácia. Jediné, čo u neho zaberie, je výpomoc od rodiča. Vtedy si aj pokecáme, ale naozaj musíme upratovať spolu, sám nespraví nič. Mne to však nevadí, lebo to vykompenzuje veľmi rád pomocou v záhrade. S detským rýľom mu to ide lepšie ako mne.“
Sen, ktorý žije Ria s rodinou, môžete nielen sledovať na Instagrame, ale ich život pretavený do Vína Zeliska aj ochutnať.
Anna: Ak potrebujem pomoc, svoju požiadavku formulujem úprimne a strážim si tón reči
Dcéry Ema (9), Alica (6), Anuška (3) a Agáta (4 mesiace)
„Nepamätám si celkom presne, kedy moje prvé dieťa začalo doma pomáhať, ale spomínam si na momenty, keď mala najstaršia dcéra asi rok a ukladala do debničky suchú cibuľu, pokúšala sa lúskať fazuľu, zametala podlahu, ako sme ju spolu umývali a všade okolo nás bola voda. Ďalšie dcéry už potom pomáhali celkom prirodzene, jednoducho rady nasledujú najstaršiu sestru. Na mieste je potom vždy otázka dôslednosti a vytrvalosti, z mojej aj z ich strany.
Úlohou dcér je robiť po sebe poriadok. Napríklad rady počúvajú audiorozprávky a popritom kreslia, väčšinou sú však potom po zemi porozhadzované papiere, pastelky či knihy. Ich úlohou je po skončení akejkoľvek činnosti po sebe upratať. Staršie dcéry sa venujú spoločne aj umývačke riadu, odložiť po stolovaní tanierik a hrnček vyžadujem aj od trojročnej.
Pomáhajú kŕmiť psa, vysávať, utierať prach, polievať záhradu, na jar som s bábätkom v náručí usmerňovala najstaršiu dcéru a ona sadila fazuľu, kvety, hrach. Šesťročná sestra jej nosila v krhle vodu a pritom zabávala trojročnú sestričku otrávenú našou činnosťou. Rady spoločne nakupujeme v potravinách, doma si napíšeme, čo treba kúpiť, a potom dievčatá v obchode hľadajú tovar, vážia ho, podávajú predavačke pri pokladni.
Ak od nich potrebujem pomoc, je to celkom jednoduché. Svoju požiadavku formulujem úprimne a strážim si tón reči, napríklad: ,’Potrebovala by som, aby ste mi pomohli vyložiť umývačku, lebo by som tu rada mala poriadok a s bábätkom v náručí sa mi to robí ťažko.´ Na takto formulované prosby reagujú vždy pozitívne. Problém je len ten, že tón si neustrážim vždy.“
Okamihy žitia Anninej rodiny úzko späté s prírodou odporúčame sledovať na jej Instagrame.
Katarína: Náročnosť úloh sme zvyšovali s vekom
Dve dcéry (8 a 7 rokov)
„Deti sme začali zapájať do domácich prác, keď mali 5-6 rokov. Začali sme zľahka − ustlať si ráno posteľ, hodiť špinavú bielizeň do koša na pranie, upratať hračky, prestrieť stôl alebo mi pomohli spárovať ponožky. S pribúdajúcim vekom sme pomaly zvyšovali náročnosť úloh.
Keď sú už trošku staršie, snažíme sa ich zapájať do ďalších činností. Pomáhajú nám v kuchyni, samostatne vedia uvariť niekoľko jednoduchých jedál − napríklad palacinky alebo zamiesiť cesto na koláč (samozrejme, okolo sporáka vždy pod dozorom).
Tiež majú na starosti poriadok vo svojich izbičkách. Pomohlo nám pravidlo, že vždy sa hrajú len s jedným typom hračiek, čo znamená menej neporiadku, a tak aj menej upratovania. Sem-tam nám pomôžu s vysávaním a majú na starosti aj kŕmenie nášho psíka. Taktiež nám pomáhajú na záhrade − to ich baví viac ako práca doma.
S pomocou je to rôzne, niekedy to ofrflú, inokedy sa samy ponúknu pomôcť. Niektoré domáce práce robia s radosťou, iné až tak nie a vtedy je ťažké ich motivovať, musíme ich do toho doslova nahnať. Známa svojim dcéram za každú domácu prácu platí, ale ten prístup sa mi veľmi nepozdáva. Skôr si myslím, že by sme mali ísť deťom príkladom a snáď im raz docvakne, že upratovaním sa staráme o náš domček a kto sa oň postará, ak nie my?“
Katarína žije v Británii, odkiaľ zdieľa malé veľké momenty ich pomalého života na svojom Instagrame.
Lenka: Staršiu dcéru najviac baví, keď veci robíme spolu ako „parťáčky“
Dcéry Adelka (7,5 roka) a Dorotka (2,5 roka)
„Deti doma prakticky pomáhajú, odkedy začali chodiť. Zapájali sa od samého začiatku, samozrejme, podľa svojich schopností. Za pomoc považujem aj to, keď ročná dcéra bola schopná odniesť špinavé oblečenie do koša na bielizeň. Čím skôr si deti navyknú robiť každodenné činnosti, tým skôr budú samostatné. Odzrkadlí sa to aj na ich zručnostiach.
V kuchyni sme používali učiacu vežu, na ktorej dcéra stála a pomáhala mi, keď ešte nevedela ani chodiť, iba stáť. Nalievala mi vodu džbánikom do hrnca, prekladala zemiaky, postupne sa naučila nakladať naberačkou alebo lyžicou, krájať.
Vždy ich učím po sebe upratať, poutierať rozliate alebo povysávať s ručným vysávačom omrvinky, skladáme spolu vypratú bielizeň, ukladáme ju do skrine, staršia pričuchla aj k žehleniu, utierame spolu prach alebo leštíme sklá. Mladšia to robí, samozrejme, v rámci svojich možností, ale postupne sa zdokonaľuje. Čas, ktorý deťom v ranom detstve venujeme, sa nám neskôr niekoľkonásobne vráti.
Deti do 6 rokov robia rady všetko to, čo ich rodičia, pretože ich napodobňujú. V tomto veku dcéru bavilo vždy so mnou variť, upratovať či robiť v záhrade. Môže za to aj senzitívne obdobie pre poriadok − tak tomu v Montessori výchove hovoríme. V neskoršom veku sa to preklopilo a najväčším problémom u nás je upratať si izbu, to býva hotový boj. Na ostatné veci už musí mať staršia dcéra tiež náladu, no záujem o varenie so mnou jej chvalabohu ostal. Snažím sa ju niekedy motivovať, najviac ju to baví, keď veci robíme spolu ako parťáčky.“
Ak inklinujete k Montessori prístupu, Lenkin blog Montemother plný inšpirácie vám bude veľmi nápomocný.
Zuzana: Odmeny riešime až pri náročnejších činnostiach, nie každodenných
Syn Jakub (12) a Oskar (7)
„Nášho Jakuba sme začali zapájať do domácich prác postupne ako rástol. Najskôr formou pomoci s niečím malým, najmä, keď sa narodil jeho mladší brat Oskar. Vtedy mal Jakub 4,5 roka. Neskôr im obom už prischli činnosti, ktoré majú na starosti doteraz.
Pomáhajú s bežnou dennou agendou okolo domu − vykladajú umývačku, upratujú obývačku, triedia a vynášajú odpad. Týka sa ich starostlivosť o zvieratá, kŕmia naše psy a mačky. Kubko sa stará aj o mačaciu toaletu, kosenie trávnika či drobné nákupy v miestnych potravinách.
Bez motivácie by to nešlo, ale odmeny riešime skôr pri náročnejších činnostiach, nie tých každodenných. K prirodzenosti v pomoci sa nám, bohužiaľ, ešte nepodarilo dopracovať. Chlapcov treba skôr do všetkého naháňať, hlavne, keď ich ruším pri niečom (pre nich) dôležitom. U Jakuba už je v jeho veku počas pomoci samozrejmosťou mnoho komentárov a citosloviec. Najradšej je, keď ho poprosím o pomoc s niečím digitálnym, úpravou videa či fotky. S tým problém nemá.“ (smiech)
Zuzaninu prácu môžete nielen sledovať, ale aj niečo pekné či užitočné kúpiť pre deti v obchodíku U mamy líšky, ktorý rozbehla so švagrinou.
Ďalšie články z vydania Zvedavosť
