Lámete si na začiatku školského roka hlavu nad tým, koľko krúžkov je pre dieťa tak akurát? Výber mimoškolských aktivít môže byť pre rodičov výzvou. Mali by byť prioritou jazyky, umenie alebo šport? So psychologičku Dagmar Kopčanovou sme sa rozprávali o tom, ako môžeme krúžkami podporiť vývin osobnosti dieťaťa v útlom veku. Dozviete sa aj to, ako u dieťaťa objaviť talent a ako ho zdravo motivovať, ale zároveň nevytvárať nátlak.

Psychologička Dagmar Kopčanová je výskumníčkou a poradenskou psychologičkou a rodinnou terapeutkou  vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie. Už desiatky rokov sa venuje otázkam duševného zdravia detí a rodín. 

Mimoškolské aktivity považuje psychologička Kopčanová za konkurečnú výhodu, vďaka ktorej získa dieťa vedomosti, ktoré sa v škole nenaučí. „Deti vo voľnom čase môžu rozvíjať celý rad svojich kognitívnych schopností, ale aj ďalších zručností, ako aj osobnostné a charakterovo-vôľové vlastnosti, estetické cítenie a sociálno-emocionálne postoje. Navyše krúžky sú v porovnaní so školou pre deti menej stresujúce a nepodliehajú prísnej klasifikácii,“ hovorí.

V kolektíve dieťa rozvíja rovesnícke vzťahy

Výhod, prečo svoje deti viesť k záujmom aj mimo povinnej školskej dochádzky, je naozaj mnoho. Dieťa sa v kolektíve učí nájsť si svoje miesto, rozvíja rovesnícke vzťahy a nové priateľstvá, pestuje schopnosť socializovať sa. Niektorí si prostredníctvom kolektívnych krúžkov rozvíjajú aj svoje líderské schopnosti, učia sa, ako sa prejaviť, ako si zadeliť vlastnú úlohu alebo ako spolupracovať v tíme.

„Dieťa si svoje schopnosti, ale aj charakter utvára už od útleho veku a krúžkami ho v tom môžeme podporiť. Aby poznalo cenu svojej osobnosti a aby šlo do sveta vyzbrojené odvahou a schopnosťou prevziať za seba zodpovednosť,“ hovorí psychologička.

„Dieťa si svoje schopnosti, ale aj charakter utvára už od útleho veku a krúžkami ho v tom môžeme podporiť.“

Dieťa si prostredníctvom mimoškolských aktivít zlepšuje sebavedomie aj dobrú náladu. V mnohých prípadoch má dieťa so záujmami mimo školy podľa psychologičky menej úzkostí a náznakov depresie. „Ak sú deti bez akéhokoľvek záujmu, je pravdepodobnejšie, že sa úzkosti dostavia. Správnejším využitím voľného času môže dieťa získavať vyššie ambície, ktoré sa môžu pozitívne odzrkadliť presahom do školského prostredia,“ dodáva Kopčanová.

Keď dieťa zažíva niečo príjemné, k aktivite sa bude rado vracať

Radosť z vytvoreného diela, z pohybu alebo akéhokoľvek zážitku z úspechu súvisí s hormonálnou činnosťou, pri ktorej sa vyplavujú endorfíny. Tieto hormóny šťastia sú naším najprirodzenejším zdrojom motivácie a hnacím motorom do k ďalšej aktivity.

„Keď dieťa zažíva niečo veľmi príjemné, je logické, že sa k tejto aktivite bude rado vracať. Záleží na tom, aby sme túto skúsenosť vedeli vniesť aj do učenia, aby dieťa cítilo, že ho učenie baví a teší sa aj z úspechov v škole,“ hovorí psychologička.

Ako viesť deti ku koníčkom podľa veku?

  • V predškolskom veku: Netlačiť na pílu. Nechať dieťa slobodne sa vyhrať.
  • 6 – 8 rokov: Dieťa začína prejavovať záujem. Nechať priestor vyskúšať viac koníčkov.
  • 10 rokov: Čas prekonávať vlastnou vôľou prvé prekážky a učiť sa v koníčku zotrvať.

K pohybu by sme mali byť vedení od útleho detstva 

Či už je krúžok individuálny, alebo skupinový, umelecký, jazykový, zážitkový, hudobný alebo zberateľský, či podporuje dobrodružné cítenie, alebo fantáziu, podľa psychologičky Kopčanovej je veľmi dôležité začleniť do života dieťaťa aj pohyb.

„Nazdávam sa, že to, čo deti najviac potrebujú už od útleho detstva, je práve pohyb, pri ktorom dochádza k prekysličeniu organizmu. Deťom sa rozvíja motorika, a teda aj kognitívne schopnosti, ako myslenie, pamäť a ďalšie psychické procesy,“ vysvetľuje.

Fyzická aktivita má v sebe veľa atribútov, ktoré prispievajú k rozvoju dieťaťa aj z psychickej stránky. Nie každé dieťa má nadanie byť vrcholovým športovcom a dokáže v športe vynikať, no každý človek by mal byť k pohybu vedený a rozvíjať sa aj pohybovo. Veď už starí Gréci hovorili o kalokagatii – harmonickom spojení telesných, psychických a duchovných cností.

Každé dieťa nemusí byť všestranne nadané

Niektoré deti majú jasnejšie v tom, čo ich baví, niektoré na to prídu až v neskoršom veku. Oba prípady sú prirodzené. Mnohé odpozerajú od rodičov alebo svojho okolia činnosti, ktoré imitujú v rolových hrách. Aj tieto hry sa môžu v neskoršom veku pretaviť do koníčka a z koníčka do profesie. 

Psychologička Kopčanová si vo svojej praxi všimla mnoho detí, ktoré sa veľmi skoro naučia čítať a písať, čo však neznamená, že by to tak malo byť u každého. „Rodičov to, samozrejme, teší a chcú, aby každé z ich detí bolo aj intelektuálne a pohybovo nadané, aj emočne vyspelé. Je však chybou domnievať sa, že každé dieťa môže byť všestranne nadané. Všestranne nadaní ľudia zas môžu mať problém vybrať si jednu dominantnú činnosť, ktorej sa budú venovať,“ dodáva.

Aj v apatickom dieťati sa skrývajú vzácne schopnosti

Niektoré deti neprejavujú záujem o žiadnu aktivitu, v ničom nevidia zmysel alebo v ničom nevynikajú. Často majú možno pocit menejcennosti a porovnávajú sa so súrodencami. Aj takéto deti však stále môžu objaviť talent alebo zmysel a schopnosť prejaviť sa v niečom, čo ich teší.

„Nie každé dieťa môže byť všestranne nadané. Všestranne nadaní ľudia môžu mať dokonca problém vybrať si jednu dominantnú činnosť, ktorej sa budú venovať.“

„V každom človeku sa skrývajú určité špecifické, možno aj vzácne schopnosti a každý k niečomu inklinuje. Líši sa len cesta k ich objaveniu – buď je prirodzene jasná, alebo je dlhšia a kľukatá. Netreba však deti odsúdiť, ak sa v ničom dlhšie neprejavujú,“ hovorí psychologička Kopčanová.

Nelietajte z krúžku na krúžok 

Prvé prirodzené sociálne prostredie, v ktorom dieťa získava návyky, je rodinné. Ak dieťa u rodičov vidí, že si vedia správne zadeliť čas oddychu a práce, môže to jednoducho odpozerať. 

Podľa doktorky Kopčanovej je dôležité aj to, aby dieťa malo aj neštruktúrovaný voľný čas. „Bolo by veľmi nesprávne, keby naše dieťa lietalo počas dňa z krúžku do krúžku, večer unavené písalo úlohy a nemalo by žiaden čas na hranie,“ vysvetľuje.

Ako komunikovať s deťmi o krúžkoch?

  • Ak sa dieťa veľmi chce presvedčiť o tom, že mu ten koníček nejde, nechajte ho presvedčiť sa. Skúsenosť je neprenosná.
  • Rozprávaním to v mladom veku niekedy nevybavíme. Deti potrebujú empirickú skúsenosť.
  • Deti imitujú. To, čo robíte vy, bude robiť aj vaše dieťa.
  • Deti so psychomotorickým nepokojom netreba pohybovo prezamestnávať, ale naučiť ich aj relaxovať.
  • A najmä si na deťoch neplňte vlastné neuskutočnené sny.

Nenúťte dieťa do aktivít, ktoré ste kedysi chceli robiť vy 

Rodičia si často myslia, že svojmu dieťaťu vedia lepšie vybrať životný štýl a smer, ktorým by sa malo ubrať. Podľa psychologičky sa bežne stáva, že rodičia chcú, aby ich dieťa pokračovalo v rodinnom biznise, alebo chcú, aby sa dieťa realizovalo v činnosti, ktorej sa oni nestihli alebo nemohli venovať.

„Takáto výchova môže v deťoch vyvolať odpor, ba čo je horšie, dieťa si môže osvojiť negativistický postoj a principiálne odmietať od rodiča akúkoľvek ďalšiu radu. Rodičia by mali prihliadať na to, aby si dieťa samo povedalo, čo ho baví,“ hovorí. 

Vytrvaním v jednej činnosti sa dieťa učí čeliť prekážkam 

Ak sa deťom venujeme vo voľnom čase, vieme zistiť, k čomu inklinujú, a tak ich postupne k tomuto záujmu viesť. Pokiaľ si deti už nájdu svoju obľúbenú činnosť, rodičia by pri nich mali stáť aj v zložitejších situáciách, ktoré prídu bezmála v každom prípade. 

„Celkom pochopiteľne so sebou každá činnosť prináša aj isté prekážky. Dieťa by ich malo brať ako súčasť života. Malo by sa naučiť, že ak sa cez tieto prekážky dostane, o to ďalej sa posunie,“ hovorí psychologička.

Pozor však na syndróm vyhorenia

Pri výbere aktivít netreba zabúdať ani na vyčerpanie, ktoré môže prísť v každom veku. Syndróm vyhorenia nie je bežný len u dospelých, ale čoraz viac aj u detí. „Najčastejšie sa to stáva pri deťoch, u ktorých chcú rodičia maximálne využiť ich potenciál. Tento stav prepracovania sa môže dostaviť, ak má dieťa priveľa krúžkov a nevládze ich nasledovať,“ hovorí.

Za syndrómom vyhorenia treba podľa psychologičky vidieť celý režim dňa: „Mala som klienta, chlapca, ktorý trpel nechutenstvom, bol spavý, mal nočné mory. Po skúmaní denných rituálov rodiny sme videli, že toto dieťa nestíhalo jesť ani raňajky a jeho celodenný režim bol príliš preorganizovaný.“

„Dieťa sa na krúžkoch učí, ako zdolávať prekážky a ako sa posúvať vpred.“

Mnohí rodičia učia svoje deti sebaobetovaniu už v skorom veku, a tak mu v podstate ubližujú. Takýto scénár sa však často objaví až u psychológa. „Deti sa niekedy boja povedať svojim rodičom, čo v skutočnosti cítia, a naopak, rodič zas niekedy potrebuje počuť názor od nezávislého odborníka – psychológa, pretože ten jeho je ovplyvňovaný príbuznými, známymi, spoločnosťou alebo predstavou, kde sa najviac zarobí,” dodáva psychologička Kopčanová.

Je dobré vyskúšať viac možností, dôležité je však v jednej aktivite zotrvať 

Pre dieťa je veľmi dôležité vybrať si jednu aktivitu, v ktorej zotrvá. „Dieťa sa tak naučí čeliť výzvam. Nie vždy je správne poslúchať vrtkavé nálady svojich detí a prehlasovať ich z krúžku do krúžku, aj keď v mladšom veku je pre deti prirodzené a správne, aby vyskúšali viac možností a rozhodli sa na základe vlastnej skúsenosti,“ dodáva doktorka Kopčanová. 

Takisto je dobré v istom veku dieťaťu vysvetľovať, že s krúžkami prichádza postupne aj zodpovednosť. „Záväzné prihlásenie do klubov alebo zaplatenie členského poplatku na celý rok treba deťom od určitého veku priblížiť zo všetkých stránok. Deti si vo veku 7 až 9 rokov už dokážu uvedomiť, že hokejový výstroj niečo stojí. Rovnako si v tomto veku vedia uvedomiť, že záujem často vedie i k profesii,“ dodáva psychologička Kopčanová.

O Dagmar Kopčanovej

Je výskumnou pracovníčkou vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti psychologického a výchovného poradenstva, školskej psychológie a rodinnej terapie. V súčasnosti sa venuje otázkam duševného zdravia detí a rodín a prednáša študentom psychológie. Ako vedúca sekcie pre výchovu a vzdelávanie a členka Slovenskej komisie pre UNESCO aktívne participuje na medzinárodných projektoch.