S digitálnou dobou prišli témy, ktoré generácia našich rodičov či starých rodičov neriešila. Kým nám sa spomienky na detstvo viažu s niekoľkými albumami plnými fotiek, dnešné deti sa momentmi z detstva preklikajú. Ak je v online svete aktívny rodič, pravdepodobne bude jeho súčasťou aj dieťa. Alebo nie? Zaujímalo nás, aký názor majú matky na umiestnenie fotiek svojich detí na sociálne siete.

Blažena: Fotky, ktoré zachytávajú kľúčové a intímne momenty, nezverejňujem

„Táto otázka ma prinútila zamyslieť sa nad tým, ako nakladám s fotkami Rebeky. Je naša prvorodená a určite to pozná každý, že s prvým dieťaťom (asi aj s tými ďalšími, ale tam moje skúsenosti zatiaľ nesiahajú), prichádza euforická vlna. Chcete celému svetu oznámiť, že sa vám narodil krásny malý človiečik a že je s ním všetko v poriadku. A sociálne siete nám to dosť uľahčujú.

Keďže pracujem v digitálnom marketingu, som si vedomá všetkých nástrah, ktoré takéto zverejňovanie prináša, no aj tu platí, že všetko s mierou. A tak našu Rebeku uvidíte na Instagrame aj na Facebooku, veľmi si však dávam záležať, aby to neboli intímne fotky a fotky, ktoré zachytávajú jej kľúčové okamihy života. Tie si nechávam do jej denníka, ktorý jej poctivo píšem, a pre úzky okruh rodiny a priateľov, lebo tam to patrí.

Niekedy si hovorím, že mamy blogerky dávajú toho von oveľa viac, no pre mňa sú okamihy, ktoré by mi asi priniesli aj najviac lajkov a komentárov, práve tie, o ktoré sa deliť nechcem. A to, čo chcem, dám von pri správne nastavenom súkromí. Lebo radosť je zažívať dôležité veci spolu a nie čakať na počet lajkov, ktoré mi povedia, že to bolo super.“

Zuzana: Bolo by sebecké, keby sme dcéru zapojili do online sveta bez jej dovolenia

„Už pred narodením dcéry sme s priateľom mali v tejto téme jasno. Digitálny svet a identita v ňom je citlivá téma, najmä pre novorodeného človeka, ktorý sa k tomu ešte nemôže vyjadriť. Má to neodvrátiteľné následky pre jeho budúcnosť, hlavne čo sa týka súkromia. V druhom rade to má dosah na jeho vzťahy, pracovný svet a čas ukáže, na čo všetko.

Naše dieťa vnímame rovnocenne a chceme mu pomôcť vytvárať si vlastné názory a robiť slobodné rozhodnutia. Keď v budúcnosti bude chcieť, do sveta sociálnych sietí sa zapojí dobrovoľne. Dovtedy by bolo od nás sebecké, keby sme to urobili bez jej dovolenia. Všetci naši blízki sa na Naomi o to viac tešia a užívajú si jej bezprostrednosť a blízkosť. Rešpektujeme, ak sa niekto rozhodne inak, no my sme sa rozhodli takto.“

Tina: Pre mňa je prirodzené mať syna na Instagrame ako súčasť môjho príbehu

„V súčasnosti sú sociálne siete v mnohých prípadoch odsudzované, hlavne pre stratu súkromia. Je to čiastočná pravda, pretože závisí len od  používateľa, ktoré informácie poskytne svojim fanúšikom. Pre mňa je rozdiel zverejňovať fotky na Facebooku, ktorý mi príde chladný, bez emócií, obsahujúci väčšinou všeobecné aktuality, a, naopak, na Instagrame, čo je moja srdcovka.

V agentúre, v ktorej pracujem (teraz som na materskej), som ho nielen spravovala, ale aj školila, a tým sa mu viac dostala ,pod kožu‘. Táto sociálna sieť je o príbehoch ľudí a vnímam ju skôr ako svoj denník. Som fotografka a Instagram je ideálna platforma pre moje portfólio a zároveň spôsob, ako ma môžu fanúšikovia spoznať. A preto fotím na Instagram aj môjho syna. Ale iba do určitej miery.

Fotky s Adamom pridávam občasne, väčšinou ich dávam do Instastories, ktoré po 24 hodinách zmiznú. Myslím si, že je to úplne zdravé, hlavne pre fotografku. A úprimne, vďaka tomu som si na tejto sociálnej sieti našla veľa mamiek-kamiek, čomu sa veľmi teším. Tak si navzájom ukazujeme naše deti, delíme sa o radosti aj starosti, radíme si navzájom. A preto je pre mňa úplne normálne mať svojho syna na Instagrame ako súčasť môjho príbehu.“

Oľga: Cítim, že zverejňovaním fotiek by som mohla poškodiť synovo súkromie

„Zastávam názor, že fotky detí na sociálne siete nepatria. Minimálne nie také, z ktorých je viditeľne jasná identita dieťaťa. Svojho syna už rok neukazujem v plnej kráse a plánujem v tom pokračovať. Niekedy rozmýšľam, že keby som mohla vrátiť čas, nezverejňovala by som ani detaily jeho tela. Ale keďže je mojou súčasťou, fotím tak, aby mu nebolo vidno do tváre. Pokladám to za veľmi dôležitú vec v záujme jeho ochrany pri možnej strate identity, zneužití fotografií, ako aj samotnej osoby.

Na jednej strane fotky preniknú medzi google obrázky, kde má k nim prístup každý a môže ich jednoducho skopírovať, zneužiť. Na druhej strane okrem pochvalných komentárov sa nájdu aj tí, ktorí radi urážajú, osočujú a ohovárajú. Cítim, že by som mohla mojím konaním poškodiť súkromie svojho syna tým, keby som zverejňovala momenty z jeho života, ktoré by mu mohli byť neskôr v puberte či dospelosti nepríjemné a trápne. Doteraz som sa vždy v súvislosti s ním zamerala len na jeho najväčšie míľniky za posledný rok.

Veronika: Instagram je môj denník a súčasťou mojich dní je aj syn

„Takmer celé tehotenstvo som sa držala mimo Instagramu. Mala som pocit, že je to niečo také súkromné a zázračné, že si to potrebujem nechať pre svoje okolie a prežívať to s najbližšími. Napriek tomu, že s narodením Huga prišlo zverejňovanie jeho fotografií akosi prirodzene, občas sa stretnem s odsudzovaním. So škaredým pohľadom prichádzajú otázky typu, čo ak sa fotky dostanú do detskej pornografie alebo čo ak si naše dieťa na internete vytypujú a ukradnú ho na ihrisku, keď sa práve nebudem pozerať?

Áno, deje sa aj to. Ale myslím si, že skôr ľuďom, ktorým chýba kritické myslenie, estetické cítenie a pomyselná hranica. Moje bábo fotím a fotím ho naozaj veľa − profesionálna deformácia matky fotografky. No nikdy by som nezverejnila niečo, čo by mohlo evokovať detskú pornografiu, podráždiť citlivé receptory pedofilov číhajúcich za obrazovkami či dehonestovať moje dieťa ako osobnosť.

Instagram a jeho používanie je pre mňa akýmsi virtuálnym denníkom. A neoddeliteľnou súčasťou mojich dní je momentálne bábo, ktoré ma, pevne verím, až raz vyrastie, nebude chcieť zažalovať za to, že som publikovala jeho fotografie, keď bolo ešte nesvojprávne a nemohlo o tom rozhodovať samo.

Naši rodičia fotky na internet nevešali. Všetky fotografie boli zoradené v albumoch a kolovali z ruky do ruky na rodinných oslavách. Dodnes sa občas začervenám, keď sa nad mojím nahým 13-ročným ja vo vani skláňa maminej švagrinej bratranca syn. Ale otázka je, či by to naši rodičia tiež nerobili, keby túto možnosť mali.

Naše bábo si na svoj vlastný Instagram účet počká. Tvrdo si stojím za tým, že v jeho spomienkach na detstvo bude dominovať príroda, čerstvý vzduch a dobrodružstvá namiesto hľadenia do obrazoviek.“