Hoci pevne odporúčaný počet dní, ktorý by mal človek stráviť na dovolenke, neexistuje, existuje spôsob, ako by sme mali k voľnu pristupovať. Týždeň pri mori napätie v práci nevyrieši, podnetom na oddych by nemalo byť ani psychické vyčerpanie. Kedy by sme mali začať plánovať dovolenku a prečo je pre človeka dôležitá? Rozprávali sme sa so psychologičkou Denisou Zlevskou, ktorá s klientmi denne rieši tému vyhorenia a workoholizmu.

Workoholizmus je skrytá závislosť

Denisa Zlevská sa ako psychologička zaoberá medziľudskými vzťahmi a osobnostným rozvojom. Vo svojej dlhoročnej praxi sa stretla s mnohými workoholikmi, ktorí si od práce nevedeli dlhodobo oddýchnuť, často pracovali aj počas dovolenky. „Workoholizmus je v našej spoločnosti skrytou závislosťou. Je to akási vysoko cenená láska k práci, ktorá človeku škodí, no pre firmy prináša pracovníka, ktorý je ochotný pracovať aj viac ako šestnásť hodín denne. V živote takéhoto človeka je potom práca nadpriemerne prítomná na úkor ostatných oblastí života. Tvrdou skúškou a často, žiaľ, jedinou cestou z kolotoča práce, bývajú zdravotné ťažkosti, výpoveď z práce či nedocenenie výkonu zo strany nadriadených, prípadne odchod partnera alebo detí,“ vysvetľuje časté problémy workoholikov psychologička.

Najťažšie je priznať si, že niečo nie je v poriadku. Pre mnohých ľudí je označenie workoholik nálepkou, ktorá sa ich predsa nemôže týkať. „Prvým krokom k zmene je uvedomenie si tejto situácie a jej dôsledkov cez konfrontáciu s osobnými, nielen pracovnými cieľmi a hodnotami. Až keď človek začne brať tieto fakty a životné rozpory vážne, môže sa začať cesta zmeny,“ hovorí Denisa Zlevská.

Telo aj duša sa nám neustále prihovárajú

Jedným spôsobom, ako problému závislosti na práci predísť, je pravidelný oddych. To, koľko oddychu a dovolenky človek potrebuje, je však individuálne. Dôležitejšie ako počet dní je spôsob, akým k dovolenke pristupujeme, a reakcia na signály, ktoré nám telo vysiela. „Všeobecný recept neexistuje, ale naznačuje nám ho životná skúsenosť cez ročné cykly – sviatky, ročné obdobia či zaužívané spoločenské rituály, mesiac voľna z práce a podobne. Mnoho nám napovie aj to, ako sa cítime psychicky či fyzicky. Telo a duša k nám prehovárajú formou kvality spánku, trávenia, vylučovania, množstva bolesti cez zvýšenie chorobnosti, podráždenie a emocionálne výkyvy až po pociťovanú mieru únavy alebo obyčajnú neutíchajúcu túžbu vypnúť,“ vysvetľuje psychologička, ako s nami telo komunikuje.

Podľa nej nezáleží na počte dní voľna, ale skôr na našom prístupe k oddychu. „Podstatné je prijatie a vnímanie vlastných hraníc a ich rešpektovanie. Mnohí z nás totiž nepočúvajú varovné signály tela a duše. Ignorujú ich, utlmujú ich radšej liekmi proti bolesti, úzkosti, smutným náladám a vravia, že to nič nie je, že to prejde. Ono to síce raz, dva razy, tri razy prejde, naša myseľ zabudne, no pamäť tela a duše je neúprosná,“ zdôrazňuje Zlevská.

Návšteva lekára počas dovolenky nie je regeneráciou

Mnohí nemajú problém dopriať si dni voľna, no často práve to, ako ich trávia, nie je správnou voľbou. Dôležité je efektívne plánovanie dovolenkových dní a ešte dôležitejšie je uvedomenie si toho, čo je pre nás zdravé. „Často vnímam tendenciu využívať sviatky či dovolenkové dni na dobiehanie zameškanej práce v domácnosti alebo na vybavenie lekárskeho ošetrenia či na návštevu lekára s deťmi. To za efektívne využitie voľna nepokladám,“ vysvetľuje psychologička.

Výber aktivity závisí do veľkej miery od povolania, ktorému sa celé dni venujeme. „Mnohí ľudia, ktorí pracujú fyzicky, si za aktivitu počas voľných dní vyberajú fyzicky náročný šport či prácu, a telo nemá priestor regenerovať. Pracovníci v administratíve či pomáhajúci pracovníci si ako dovolenku vyberú vysoko spoločenské prostredie, kde nie je priestor uvoľniť sa a relaxovať. Vysoko výkonní manažéri si zase dni vyplnia adrenalínovými športmi alebo inou aktivitou, ktorá ich telo opäť udržuje vo výkone. Pri výbere aktivity a formy oddychu treba starostlivo reflektovať, čo potrebujeme telu a duši dodať, a nebyť v tom istom nastavení, len inde,“ radí odborníčka.

Dobíjať netreba len telefón, ale aj svoje baterky

Efektívne strávená dovolenka a počúvanie signálov vlastného tela sú nevyhnutnou súčasťou prevencie vyhorenia „Večer si starostlivo dávame nabíjať mobilný telefón, aby bol na druhý deň plne k dispozícii. Rovnako je potrebné stavať aj k sebe samému. Doprajme telu, čo budeme od neho vyžadovať na druhý deň či v nejakom období. Ak nás čaká vypätejšie obdobie, plánujme okrem efektívneho zvládania úloh aj to, ako sa naň pripraviť fyzicky i psychicky. Predídeme tak syndrómu vyhorenia, ktorý hrozí, ak pôjdeme dlhodobo na doraz či nad svoje limity. Ak to tak neurobíme, prichádza stopka, ktorá nie je síce chcená, no nie je z nej únik,“ varuje psychologička.

Mnohí sa pýtajú, čo by mali počas dovolenky v ideálnom prípade robiť. „Páči sa mi etymológia slova dovolenka – jej odvodenie od slova dovoliť si. Skúsme sa na voľné dni pozrieť ako na príležitosť dopriať si to, čo bežne nie je možné. Povinností a práce máme vždy dostatok, preto si dovoľme to, čo nám chýba. Niekto si dovolí čas osamote, niekto, naopak, v spoločnosti ľudí, s ktorými už dlho nebol. Dovolenka má priniesť uvoľnenie od toho, čo nás zväzuje, od tlakov, ktoré prežívame. Je akýmsi časom, keď nastavenie musím, mal by som ide do úzadia a na scénu prichádza iné posolstvo: môžem, chcem, potrebujem,“ radí Zlevská.

Trávenie voľného času závisí aj od rolí, ktoré človek v živote zastáva. Nie je to len práca, ale aj rola rodiča či partnera. Čím viac rolí človek má, tým zložitejšie je plánovať a nájsť si čas pre seba. „Tu je dôležitá hlavne úroveň tímovej spolupráce v rodine, v partnerstve, s deťmi. Ak sú mamy zvyknuté hovoriť o svojich potrebách s deťmi či s partnerom a ostatní vedia načúvať i aktívne sa do chodu rodiny zapájať, potom sa aj im dostane vytúženého voľna. Je veľmi dôležité, aby deti neboli vychovávané k automatickému servisu od rodičov, ale vnímali ich ako láskavosť a preukazovali im za ne vďačnosť. Trebárs aj tým, že mama bude mať svoj čas pre seba na načerpanie energie. Druhou stránkou je postoj samotných mamičiek, ktoré majú samy často výčitky svedomia ohľadom času pre seba a hoci ho potrebujú, nedoprajú si ho. Táto problematika má teda rub aj líce,“ hovorí zo skúsenosti.

Práca počas dovolenky je často únikom od seba

„Ak ľudia nechcú oddychovať, ale pracovať, majú na to nejaký dôvod, je za tým skrytá istá motivácia. Tu si treba položiť otázku, či sú moje motivácie korektné, alebo sú únikom od seba, od strachu z nepoznanej rozmanitosti života či od druhých. Často totiž naše ego závisí od toho, čo dokážeme, a nie od toho, kým sme. Je smutné, ak jediná vec, ktorá nás baví, je naša práca a nevieme dať hodnotu aj niečomu inému,“ vysvetľuje.

Podľa Zlevskej môže byť práve dovolenka vhodným priestorom na prehĺbenie sebapoznania, osobnostný rast či zveľadenie vzťahov. „Dovolenka je časom zastavenia, reflexie a príležitosťou na rozhovory s tými, na ktorých nám záleží. Ak si oddýchneme a dostaneme sa z vlastného stereotypu, dokážeme sa na veci pozrieť s odstupom, nájsť nové riešenia či nadobudnúť odvahu k závažným rozhodnutiam. Je vždy efektívnejšie, ak sa rozhodujeme v pokoji a nie pod tlakom okolností. To nám môže sprostredkovať aj dovolenka,“ hovorí.

Dôležitá je príprava na dovolenku aj návrat z nej

Ak chceme, aby naša dovolenka bola kvalitne strávená, musíme sa zamerať aj na odchod na ňu a návrat z nej. „Do práce by sa mal človek vrátiť oddýchnutý a zregenerovaný. Aby sa mu to podarilo dosiahnuť, nie je dôležitý len správny výber, ale aj efektívna príprava na dovolenku a pozvoľný návrat z nej. K príprave patrí aj oboznámenie kolegov či iných spolupracovníkov o čerpaní dovolenky, zabezpečenie zastupiteľnosti či definovanie, ako sa majú správať počas našej neprítomnosti. Čím zrozumiteľnejšie a konkrétnejšie to zadefinujeme, tým menej nás budú potrebovať, a teda aj vyrušovať. Skúste si organizovať pracovný čas tak, aby ste dôležitú prácu odovzdávali s rezervou a nie v deň odchodu na dovolenku. Plánujte si pracovný rozvrh s cieľom nielen mať prácu hotovú, ale aj s cieľom odísť na dovolenku v pokoji,“ radí Zlevská.

Treba zabrániť tomu, aby sme na dovolenku odchádzali unavení, predísť tomu môžeme plánovaním aktivít aj rozumným delením úloh v rodine. „Okrem práce si treba dopriať systematickú prípravu pred dovolenkou. Nájdenie dovolenkových činností a možností oddychu, aby sme na mieste netrávili čas tým, že budeme riešiť, čo robiť. Dôležitá je dobrá organizácia pobalenia sa, nákupov a dopravy, na ktoré si treba vyhradiť dostatok času. V rodine pripravujte dovolenku spoločne, zaujímajte sa o predstavy jej členov a podeľte si úlohy. Tak zabezpečíte, aby ste na dovolenku nešli vyšťavení a nervózni, a neminuli prvé dni na vyrovnanie sa s búrlivým odchodom,“ odporúča psychologička.

„Po návrate z dovolenky si doprajte dosť času na vybalenie, prípadne pranie oblečenia, aby ste pracovný týždeň nemuseli začínať sprudka v kombinácii s domácimi prácami. Stretnutia a dôležité pracovné úlohy si plánujte na druhý deň po nástupe na pracovisko. Tiež netreba zabudnúť na podelenie sa so zážitkami s najbližšími, ukazovanie fotiek či obdarovanie suvenírmi, aby ste ich neodovzdávali pol roka po návrate z dovolenky,“ dodáva Zlevská.

Ďalšie články z vydania Čítanie na leto

O Denise Zlevskej

Je psychologička a psychoterapeutka zaoberajúca sa medziľudskými vzťahmi a osobnostným rozvojom. Poskytuje odborné poradenstvo pre individuálnych klientov a páry. Lektorsky sa venuje témam psychológie práce a špecificky syndrómu vyhorenia. Spolupracuje v rámci projektu vyhorenie.sk formou odbornej pomoci. Založila a riadi Centrum pre tréning a rozvoj, ktorého cieľom je pomáhať rozvíjať vnútorný potenciál človeka, umožniť mu realizovať dôležité zmeny a prežívať život naplno v harmónii so sebou i vo vzťahoch.