Želanie mnohých rodín bolo ešte donedávna stráviť spolu viac času. Nikto však nepredpokladal, že želanie sa naplní a spoločného času bude až príliš. Domácnosti sa zmenili na pracovno-školské prostredie, závodnú kuchyňu, bezpečné útočisko, no zároveň aj bojové pole. Piatich mám sme sa spýtali, ako trávia čas doma so školopovinnými deťmi, ako riešia výzvy, čo sa im osvedčilo a ako a či zvládajú karanténu.
Kým jedna mama musela zostať s deťmi doma a naplno sa im venuje, druhej sa život vonku neskončil a popri práci a bežných povinnostiach musí stíhať aj výučbu. Jedna mama nastolila striktný režim, iná benevolentne povolila prázdniny.
Veronika Pizano: Po prvých týždňoch sa nám ustálil režim, no často prácu dorábame v noci
„Obidvaja s manželom pracujeme z domu, nezobrali sme si ani OČR. Máme tri deti, dvojročného syna, predškoláčku a prváka. Najstarší doobeda študuje, ak nemá online hodinu a úlohy, pracujem s ním ja. S manželom mávajú poobede angličtinu. Mladšej dcére dávam pracovné listy pre predškolákov. Najmladší syn starších súrodencov pri práci skôr vyrušuje, ale snažíme sa to ustriehnuť. Po prvých týždňoch sa nám ustálil režim, no často svoju prácu musíme dorábať v noci, keď deti spia.
Denne venujeme výučbe s deťmi 2 až 3 hodiny. Veľmi nám pomáhajú synove online hodiny. Má úžasnú učiteľku, ktorá to s deťmi naozaj vie, teraz mu chýba a v náročných chvíľach mu pomáhajú e-maily a videá od nej. Posiela prehľadný plán úloh a cvičení, ale keďže syn je prvák, potrebuje každý deň cvičiť čítanie a písanie. Vypracovanie pracovných listov mu dlho trvá, motivovať ho doma je oveľa náročnejšie.
Doteraz deti nesmeli používať digitálne zariadenia, nemali povolený mobil, tablet a Netflix len občas. V tejto situácii sme pristúpili k dvom hodinám denne. Syna to motivuje v práci a zároveň to využívame, keď obaja s manželom máme práve pracovné telefonáty alebo keď už jednoducho nevládzeme. Nainštalovali sme im vzdelávacie aplikácie, ale v skutočnosti ich najviac baví pozerať videá, ako iné deti rozbaľujú hračky.“
Petra Blaščák: Pribudlo nám veľa spoločných aktivít
„Mám doma 6-ročnú predškoláčku Emíliu a 8-ročného druháka Šimona, takže sme museli preorganizovať úplne všetko. Začali sme s úpravou styku s ich tatinom, keďže nežijeme spolu a obaja aktívne pracujeme − prešli sme prirodzene na striedavú starostlivosť. Pracujem na full time, väčšinou však mám home office, čo je momentálne pomerne náročné. Snažím sa to minimalizovať a sústreďujem si prácu na dni, keď sú deti u otca. Vtedy chodím do kancelárie a zároveň sa snažím vybaviť čo najviac vecí týkajúcich sa domácnosti.
Prvý týždeň karantény sme vôbec nič neplánovali, skôr sme si to užili ako prázdniny. Bola som popravde v miernej panike z toho, čo bude. Časom sme však zistili, že sme sa prestali prezliekať z pyžama, nekontrolovane sme jedli, Šimon prestal stíhať robiť školské úlohy. Preto sme ďalší týždeň spoločne spravili denný rozvrh a začali sa ním riadiť − funguje to tak na 50 %, ale ide to. Spoločných aktivít pribudlo, keďže z predošlých pár hodín denne teraz spolu trávime celé dni.
Čo sa týka školopovinného Šimona, prvý mesiac dostával úlohy na každý deň, poobede sme mali vyhradený čas na učenie, ale nefungovalo to. Nevedela som ho dostatočne motivovať a nemala som trpezlivosť. Stal sa z toho veľký stres, a tak som sa rozhodla, že sa budeme učiť inak. Namiesto čítania z čítanky nám Šimon číta večer v posteli rozprávku, matematiku nahradilo skladanie Merkuru (stavebnica, pozn. red.) bez návodu, prvouku sadenie semienok na balkóne. Našťastie syn má fantastickú učiteľku, ktorá vyučuje online, je v kontakte so spolužiakmi a preberú všetko potrebné. Za to som veľmi vďačná.
Na život bez sociálneho kontaktu sme si zvykali pomerne dlho, teraz si však neviem predstaviť, že sa vrátime do normálneho režimu. Myslím si, že mi budú niektoré veci chýbať.“
Katta Tubio: Časom sme zistili, čo nám vyhovuje a čo nie
„S manželom bežne pracujeme z domu, takže sa v novom režime dokážeme zorganizovať celkom dobre. Máme syna Edka, ktorý je štvrták, a prváčku Dianku. Na začiatku karantény sme si zostavili harmonogram, ktorý bol veľmi udržateľný. Nerobili sme si falošné nádeje, že zvládneme milión vecí za deň. Vedeli sme, že táto situácia potrvá dlhšie ako sľubované dva týždne. Žijeme na Malorke, takže sme zažili aj úplný zákaz vychádzania.
Náš harmonogram sa postupne menil, časom sme zisťovali, čo nám vyhovuje a čo nie. Osvedčil sa nám pomalý začiatok dňa, spoločne sa rozprávame o rôznych témach, ktoré deťom napadnú. Máme množstvo zaujímavých kníh, na ktoré máme konečne čas. Potom majú deti voľno, väčšinou si kreslia alebo sa hrajú. Je to moment, keď sledujem, ako ich fantázia pracuje na plné obrátky. Takto sú dobre nastavené na učenie, ktorému venujeme denne cca 2 hodiny.
S manželom sme si rozdelili úlohy. Kým on ráno pracuje, ja trávim spomínaný čas s deťmi, potom sa muž s Edkom venujú škole. Riešia matematiku, španielčinu, katalánčinu, Jorge popritom pracuje.
V tom čase sa ja učím s Diankou, ale keďže som zástanca pomalého učenia, do ničoho ju netlačím. Učíme sa formou hry, kreslíme, počítame, meriame nábytok alebo rôzne predmety, učíme sa čas, čítame alebo píšeme denník. Viac zatiaľ nepotrebuje a, našťastie, zo školy tiež viac nevyžadujú. Vtedy stihnem predpripraviť jedlo alebo vyriešiť prácu. Potom varíme, snažím sa zapojiť aj deti, no ak sa im nechce, musia po jedle upratať kuchyňu.
Keď už teraz konečne môžeme, poobede trávime čas aj vonku. Je to na dohode, vždy ide s deťmi ten, kto nemusí pracovať. Športujeme spolu alebo každý sám, Edko máva online hodiny taekwondo, vymýšľame veľa spoločných aktivít a tvoríme. Večer si to opäť s mužom rozdelíme, kým jeden sa venuje deťom, druhý kuchyni a príprave večere.“
Maria Jahnova Sztarovics: Deti musia byť oveľa samostatnejšie ako predtým
„Pre nás je práca z domu niečo, na čo sme zvyknutí. Som zakladateľkou firmy digitálnej marketingovej agentúry Wings4U, ktorá už 13 rokov pracuje ,remote´, čiže na diaľku. Napriek tomu nás veľmi zaskočila celosvetová pandémia. Je rozdiel, keď pracujete na diaľku a máte voľný byt, alebo máte plný dom a dvoch tínedžerov, ktorí sa musia učiť. Prvé týždne boli naozaj extrémne záťažové, až postupne sa to upratalo. V agentúre sme neprestali pracovať ani jeden deň a museli sme sa situácii prispôsobiť.
Ako rodina sme museli nastaviť veľmi prísny režim, aby sme to všetko zvládli. Rozhodli sme sa, že deti budú mať rovnaký režim ako v škole. Vstávajú o 6.30 hod., musia ísť von s našimi dvomi francúzskymi buldočkami, a o 8.00 hod. sa začínajú učiť. Po obede robia domáce práce, prípadne dorábajú veci do školy a až potom majú voľno. Večery sa snažíme mať rodinné alebo si každý robí, čo chce.
Keďže naše deti majú online školu minimálne, zrazu sme sa stali aj učiteľmi. Po čase sme sa rozhodli, že s nimi úlohy robiť nebudeme a musia to zvládnuť samy. Teraz musia byť naše deti oveľa samostatnejšie ako predtým, čo je fajn.
Ako to u nás vyzerá? Ráno im rozdelíme úlohy, ktoré samostatne vypracujú. Večer s nimi preberám, čo sa im podarilo a kde potrebujú pomôcť. Na základe potreby sa potom s nimi učím jednotlivé predmety, väčšinou angličtinu a nemčinu. Zaradili sme aj doučovanie z češtiny a matematiky, ale na to máme učiteľov online. To sú predmety, v ktorých im neviem vždy pomôcť.“
Ivana Mikušová: Osvedčilo sa nám prerozdelenie prác v domácnosti
„Môj najsilnejší pocit z tejto situácie? Asi by som potrebovala dvojtýždňovú karanténu niekde na samote. Myslím to trochu žartom, a tak trochu polovážne.
Som riaditeľka základnej školy s materskou školou, obe deti mám na II. stupni ZŠ, a tak som sa trochu naivne spoliehala na ich samostatnosť a zodpovednosť, ktoré pri mojej práci už časom nadobudli. Prvé dva týždne doma ešte išli v učení zotrvačnosťou, potom však nasadili prázdninový mód a na moje výzvy po príchode z práce, či sa učili a či majú všetko hotové, odpovedali jednohlasne áno. To ma uspokojilo a potešilo zároveň, a mohla som sa venovať domácnosti a príprave večere. Túto idylku napokon prekazili správy a telefonáty od kolegýň, či sú deti choré, keď neposielajú úlohy.
Nasledovalo vykopanie vojnovej sekery, výčitky, dohadovanie, vyjednávanie, udobrovanie. Skončili sme na striktnom režime, čas od 9.00 do 13.00 hod. patrí učeniu a potom sa ide do záhrady. Napriek tomu, že 2-3-krát do týždňa som celý deň v práci, deti systém dodržiavajú a už mesiac máme doma pokoj a pohodu, ktorú si užívame najmä cez víkend.
Manžel momentálne zostal kvôli práci v zahraničí, takže som na to sama. V novom režime sa nám osvedčilo prerozdelenie prác v domácnosti, dodržiavanie ranného vstávania, trávenie celého popoludnia mimo domu a víkendové grilovačky.“
Ďalšie články z vydania Čas s blízkymi
