Aj z buriny sa dá pripraviť chutné jedlo. Pozrite si 12 divorastúcich rastlín, ktoré spestria váš jedálny lístok

Čaj z pýru, šalát z lipových lístkov či príloha z kŕmneho kelu. Za netradičnými chuťovými zážitkami nemusíte ísť do exotickej reštaurácie, niekedy stačí vyraziť na lúku, do lesa alebo do neobrábaného kúta vašej záhrady. Dodo Dobrík si svoju stravu už niekoľko rokov spestruje divorastúcimi rastlinami, burinami či časťami rastlín, ktoré u iných končia v komposte. S nami sa podelil o tipy na buriny, ktoré sa na jeho tanieri či v šálke vyskytujú najčastejšie.

Dodo Dobrík pôsobí ako grafický dizajnér, spolu s rodinou býva v rodinnom dome v Devínskej Novej Vsi, kde mu okrem rastlín, ktoré pestuje zámerne, rastie aj burina či iné nešľachtené rastliny. O jeho záľube vo využití nešľachtených rastlín v kuchyni najbližšie porozpráva na 44. edícii Pecha Kucha Night Bratislava, ktorá bude venovaná téme gurmánstva a gastronómie. Uskutoční sa 17. júla, výnimočne pod holým nebom v areáli Novej Cvernovky.

Dodo Dobrík sa o nešľachtené rastliny sa začal zaujímať už pred rokmi. „Keď som mal 13 rokov, rozhodol som sa stať vegetariánom. Rodičia to prijali v pohode, čím sa začala moja cesta skúmania možností stravovania. Počas rokov som stretol mnoho skvelých ľudí, ktorí ma v tomto smere inšpirovali. Medzi nich patrí aj moja manželka Edita. Okolo roku 2000 sme sa spolu začali venovať využitiu buriny, nešľachtenej zeleniny, no berieme to len ako náš koníček,“ hovorí Dodo.

Baví ho hľadanie nových chutí

„Existuje množstvo rastlín, ktoré sú šľachtené a využívajú sa v kuchyni, no tisíce druhov rastlín sa nevyužíva vôbec. Veľmi ma baví zaoberať sa tým obrovským priestorom toho neznámeho. Nešľachtené rastliny sa mi páčia, lebo ponúkajú veľký priestor na skúmanie a hľadanie nevyužitého potenciálu. Vychádza to aj z toho, že som dizajnér. Keď hľadám riešenia pre dizajn, hľadám niečo nové. Toto je podobné,“ vysvetľuje svoj prístup.

Pamätá si, ako ho inšpiroval jeho kamarát Honza Vopršal z Česka, ktorému je alternatívna kuchyňa veľmi blízka. „Prešli sme sa spolu po lúke. On mi povedal, čo všetko na tej lúke je jedlé, a ja sa odvtedy na tú lúku pozerám inak. Teraz, keď idem na lúku, sledujem, čo by som si tam zobol,“ vysvetľuje s úsmevom

Rastliny, ktoré Dodo pravidelne používa, mu rastú v záhrade, a to bez toho, aby sa o ne špeciálne staral. „Páči sa mi, že burina rastie prirodzene a že ľudia nemajú priamo vplyv na to, či to tam vyrastie. Ak ju teda sami nesadia, ako to robím ja. Tu však treba rešpektovať jej prirodzené požiadavky. Je to príjemný kontakt s prírodou. Časť neobrábaných plôch obsadí burina a mňa teší, že to viem použiť. Viem si niečo vybrať, urobiť z toho čaj, dať to do šalátu,“ vysvetľuje.

„Skúšanie nových chutí prináša do života pestrosť. Ak skončíte pri troch nápojoch, ktoré stále pijete, a pri troch druhoch zeleniny, tak sa aj váš svet zúži. Ak si však uvedomíte, že všetko má svoju hodnotu, môže to obohatiť váš život a verím, že si takto budeme vážiť viac, čo nás obklopuje. Poznáme mnohé zdravé plodiny, ktoré rastú na opačnej pologuli, ale tie lokálne prehliadame. Naše nešľachtené rastliny majú často parametre populárnych, treba ich len viac spoznať a možno aj viac veriť nášmu prostrediu,“ myslí si Dodo. Ktoré divorastúce rastliny sú okrem známeho medvedieho cesnaku či púpavy jedlé? Dodo Dobrík priblížil tie, ktoré mu momentálne rastú v záhrade.

1Pýr

Pýr je burina, ktorú pozná každý, kto niekedy v živote plel záhradu. „Pred desiatimi rokmi som plel záhradu a vyťahoval veľké množstvá pýru. Vtedy mi moja známa poradila, že si ho mám nazbierať a urobiť z neho čaj. Nazberal som ho a zmenil som naň pohľad. Začal som zbierať korene a zrazu sa mi zdalo, že ho mám málo,“ vysvetľuje.

Čaj sa pripravuje z koreňov, ktoré umyjete od zeminy a dva až tri dni ich sušíte. „Obsahuje množstvo minerálov, ale chuťovo to nie je príliš atraktívne. Moji kamaráti to nazývajú zeminový čaj. Ja mám tú chuť rád,“ hovorí.

2Kŕmny kel ako príloha

Zaujímavou zeleninou, ktorá je síce šľachtená, no primárne sa nepestuje pre ľudí, je kŕmny kel. „U nás je určený pre zvieratá, ale v zahraničí sa kel bežne jedáva a momentálne je veľmi populárny. Blanšírujem ho a používam do šalátov. Je výživnejší ako klasický kel a jednoduchšie sa pestuje,“ objasňuje.

3Mrkvová vňať na čaj

Dodo Dobrík často hľadá spôsoby, ako využiť celé rastliny, respektíve časti, ktoré sa bežne nepoužívajú. Príkladom je mrkva. „Z vňate mrkvy je výborný čaj. Má osviežujúcu chuť, pijem ho často v lete. Chutí podobne ako zelený čaj, no nemá povzbudzujúci účinok ako zelený čaj, preto sa nemusíte báť, ak ho vypijete viac,“ hovorí.

4Smažený lopúchový koreň

„V kuchyni mám veľmi rád lopúchový koreň, ktorý má veľmi zvláštnu chuť, keď sa podusí na oleji. Je hutnejší ako bežná koreňová zelenina, ale chutný. Nájdite si recept na Kimpiru a pochopíte. Ak by sa vám nechcelo behať po lese, môžete si ho dokonca kúpiť dovezený z Holandska. Nekupujte si však sušený, ten je na varenie nepoužiteľný, skúšal som to,“ odporúča.

5Čerešňové stonky na čaj  

Podobne je to aj so stonkami čerešní. Stačí ich sušiť pár dní. Hrsť sušených stoniek treba zaliať pollitrom vody, pár minút povariť. Ideálne je čaj vypiť po niekoľkých hodinách. Niektoré zdroje uvádzajú, že takýto čaj má údajne priaznivé účinky pri problémoch s močovým mechúrom a pomáha pri hnačke.

6Poľníček (valeriánka poľná) rastie všade

„Poľníček je chutná rastlina, ktorá sa dá kúpiť balená v obchode, ale si ho môžete nazbierať takmer všade alebo si ho môžete vypestovať. Nájdete ho na lúke, ale aj hocikde v meste,“ radí Dodo.

7Hviezdica prostredná do šalátu

„Hviezdica prostredná je veľmi bežná burina, ktorá rastie takmer všade. Je taká rozšírená, že polovica informácií o nej sa týka jej hubenia a polovica jej využitia. Má jemné tenké lístky, ktoré chutia ako mladá čerstvá kukurica, a je to veľmi chutná prísada do šalátov,“ hovorí zo skúsenosti Dodo. Vo všeobecnosti odporúča zbierať najmä mladé a zdravo vyzerajúce lístky a rastliny.

8Kostihoj namiesto škrobu

Mnohé divorastúce rastliny neznesú tepelné spracovanie, vtedy stratia chuť alebo štruktúru. Takúto skúsenosť má Dodo Dobrík napríklad s kostihojom. „Koreň kostihoja som skúšal dávať do polievky ako koreňovú zeleninu, stal sa z nej však puding, pretože keď sa varí, škrob obsiahnutý v kostihoji vytvorí škrobovitú konzistenciu. Na druhej strane, keď ho vysušíte a pomeliete, môžete ho používať na zahustenie. Má dokonca bohatší obsah než klasický škrob,“ vysvetľuje.

9Jarné lipové listy na šalát

Jarné lipové listy obsahujú množstvo vitamínu C, preto sú výbornou zložkou šalátu. Dajú sa však pripraviť aj inak. „Skúšal som ich kvasiť. Jednoducho lipové listy zalejete slaným nálevom a počkáte dva až tri dni. Kvasením vzniká prekvapivá citrónová chuť. Takto sa dajú jesť ako príloha k jedlu. U nás som ich jedol len ja, predsa len kvasené lipové listy nie sú úplne obvyklá príloha. Napriek tomu to odporúčam,“ opisuje recept.

10Horčiak pieprový namiesto korenia

Medzi burinami či divorastúcimi rastlinami je množstvo takých, ktoré v minulosti nahrádzali nedostupné potraviny či koreniny. „Namiesto čierneho korenia sa dá používať horčiak pieprový, ktorý rastie v lužných lesoch. Má ozaj výraznú chuť čierneho korenia, no neznesie tepelnú prípravu, preto je najlepšie jeho lístky použiť do šalátu či inak v surovom stave,“ odhaľuje Dodo použitie nie veľmi známej rastliny.

11Kvety ako dekorácia jedla

V súčasnosti sa viac hovorí aj o kvetoch, ktoré sú zaujímavé nielen ako dekorácia, ale sú obľúbené aj vďaka svojej chuti. „Napríklad sedmokráska obsahuje veľa vápnika a krásne ozdobí jedlo. Kvety sa dajú jesť takmer zo všetkého, teda okrem rastlín, ktoré sú jedovaté. Zaujímavú chuť majú kapucínky, ktoré chutia ako reďkovka. Chuťovo sú veľmi zaujímavé aj kvety rukoly. Prišli sme na to s manželkou náhodou, keď sme rukolu nechali v záhrade vyrásť do kvetu. Rukolové kvety majú chuť lístkov a v šaláte vyzerajú veľmi dobre,“ opisuje.

12Čerstvý lotosový koreň 

V zahraničí zažíva veľkú popularitu aj lotosový koreň, ktorý u nás však nie je až taký bežný.

„Z vodných rastlín pravidelne jedávame čerstvý lotosový koreň, hoci nie je lokálna vec. Vyzerá ako zemiak s dierkami, konzistenciu má ako kaleráb. Kolieska sa dajú vysmážať, možno ho dať do polievky alebo použiť iba lotosovú šťavu. Je to veľmi dobré, má veľa škrobu a sladkastú chuť.“

Napriek tomu, že Dodo s manželkou Editou poznajú množstvo divorastúcich rastlín, ktoré sa dajú využiť v kuchyni, tvorí to len zlomok ich stravy a používajú ich skôr na spestrenie. „Burinu beriem ako veľmi zaujímavý a dobrý prídavok k šľachteným veciam, ktorý ich osvieži, ale nedalo by sa na takúto stravu prejsť úplne, tráveniu by to nepomohlo,“ upozorňuje.

Ak vás zaujíma téma divorastúcich rastlín a ich využitia v kuchyni, príďte si vypočuť prednášku Doda Dobríka na Pecha Kucha Night Bratislava. Gurmánsky špeciál, v podobe letného pikniku prinesie inšpiratívnych hostí, ale tiež ochutnávky dobrého jedla, vína a ďalších špecialít. Môžete sa tešiť aj na malú pozornosť v podobe medzizubných kefiek od CURAPROX.