Burlesque tanečnica Šárka Nohelová o slobode v umení: Uvedomujem si, že to, čo robím, by v niektorých krajinách neprešlo

Krásne kostýmy, tanec ako sebavyjadrenie a vlastné pravidlá. Hoci má burlesque vo svete bohatú históriu, na Slovensku ju ľudia začali spoznávať len nedávno. Pre niekoho predstavuje silný umelecký zážitok, pre iného spôsob, ako budovať pozitívny vzťah so svojím telom. Šárka Nohelová, známa aj ako Lotta Love, je burlesque tanečnica, vďaka ktorej u nás povedomie o burlesque neustále rastie.

Rozhovor je súčasťou série článkov o slobode, ktoré vznikli pri príležitosti 30. výročia novembra 1989. CURAPROX si uvedomuje, že bez slobody by neexistovala zdravá spoločnosť, a aj preto dáva priestor ženám, ktoré sa vďaka svojim slobodným rozhodnutiam dnes venujú tomu, čo ich napĺňa a baví.

Ako by si vysvetlila ľuďom, čo burlesque znamená?

Nevysvetľovala by som, pozvala by som ich na nejakú šou. Žiadna formulka, video ani fotka nedokážu presne vystihnúť, čo to je. Treba to zažiť.

Spomínaš si na moment, keď si sa začala zaujímať o burlesque? Mala si záujem o tanec a umenie už ako dieťa?

Bolo to po poslednej hodine burlesque kurzu v Edinburgu, po ktorej som sa cítila ako osvietená s jasným životným cieľom. Teraz je to už šesť rokov od tohto zážitku. Tancujem však, odkedy si pamätám, a okrem toho sa zaujímam o umenie aj všeobecne. Je neoddeliteľnou súčasťou môjho života.

V roku 2014 si založila Bratislava Burlesque. Čomu všetkému sa venujete?

Bratislava Burlesque funguje ako akadémia, produkčný dom a agentúra. V našom tanečnom štúdiu prebiehajú workshopy a kurzy, organizujeme predstavenia, komerčne vystupujeme a spolupracujeme na rôznych umeleckých projektoch.

„V rodine sa museli s burlesque zoznámiť a keď pochopili, že nejde o nič zlé, prejavili podporu.“

Má burlesque svoje pravidlá, ktoré sa človek musí naučiť a riadiť sa podľa nich?

Áno, pár ich má. Pokiaľ ide o publikum, tak existujú tri. Čím viac publikum dá, tým viac dostane, takže sa treba uvoľniť a zatlieskať, či inak povzbudiť vystupujúcu, keď sa mu žiada. My sa publika dotýkať môžeme, publikum nás však nie. Tretie pravidlo je skôr praktické. Ak v publiku skončí kus kostýmu, treba ho vrátiť. Pokiaľ ide o pravidlá pre vystupujúcich, treba rešpektovať, že bradavky a rozkrok ostávajú zahalené. Burlesque je špecifická práve prvkom odhaľovania sa, ktoré môže mať rôzne úrovne, no toto je maximálna.

Ako reagovali na začiatky s burlesque tvoji najbližší? 

Museli sa s burlesque zoznámiť, a keď pochopili, že nejde o nič zlé, prejavili podporu. Mám obrovské šťastie na úžasnú rodinu aj priateľa.

Ako vyzerá bežný tréning alebo kurz, na ktorý sa prihlási úplná začiatočníčka?

Tréningy sú dvojhodinové. Prvú hodinu venujeme rozcvičke a intenzívnemu vnímaniu vlastného tela a jeho pohybu cez rôzne cvičenia, druhú hodinu na to naviažeme burlesque. Venujeme sa chôdzi na podpätkoch, skúšame tanec so stoličkou, učíme sa, ako si vyzliecť rukavičky či župan. Dôležitá je vzájomná dôvera a atmosféra v rámci skupiny. Ak sú baby dostatočne uvoľnené, ľahšie sa pracuje.

---

Čo je burlesque?

Tanečno-dramatické umenie odhaľovania sa a zvádzania. Je to druh umenia, zábavy pre dospelých, pri ktorom môžete vidieť tanečnicu vystúpiť počas show v nádhernom kostýme, ktorý si dá počas čísla pomaly postupne dole.

Nie je to len o show, ale aj o hodnotách, ktoré burlesque prináša. Ponúka dostatok priestoru na sebavedomie a kreativitu. Pomocou umeleckého poňatia často kritizuje spoločné a politické dianie. Predstavenia sú plné vtipu, názorov a sexuality. Burlesque posúva hranice, podporuje nadsádzku a bojuje proti konvenčenej predstave o ľudskej kráse.

---

Učíš ženy, ako mať pozitívny vzťah k svojmu telu. Máš pocit, že s tým ženy majú problém a že majú na čom pracovať?

Rozhodne. Naše telo sa neustále mení a s ním aj naše vnímanie. Je až neskutočné, ako je vnímanie vlastného tela a svojho obrazu prepojené s ostatnými časťami života. Obrovské témy sú tehotenstvo, materstvo a starnutie. Kľúčové je  aj objavovanie seba a sebapoznávanie. A to je práca na celý život.

Čo pre teba znamená sloboda v umení?

Je to absolútne centrum toho, čo robím. Bez nej by som nebola.

„Je až neskutočné, ako je vnímanie vlastného tela a svojho obrazu prepojené s ostatnými časťami života.“

Tento rozhovor je súčasťou vydania o novembri 1989. Vieš si predstaviť, že by si ako burlesque umelkyňa pôsobila aj počas predchádzajúceho režimu?

Dňa 17. novembra 1989 som bola na námestí aj ja, v kočíku. Má to pre mňa ohromne symbolický zmysel a mám pocit, akoby som mala revolúciu vypálenú na duši. Tiež si uvedomujem, že to, čo robím, by v niektorých krajinách ani náhodou neprešlo. Mať toľko slobody, to je privilégium a dar.

Kde nachádzaš  inšpiráciu, nové podnety na to, aby si sa rozvíjala ako tanečnica a zároveň zvládala učiť iných?

Veľa ma učia a inšpirujú moje študentky a môj ženský tím, ktorý ma neustále posúva vpred. Okrem toho pravidelne vyhľadávam rôzne workshopy zamerané na prácu s telom. Inšpiruje ma aj práca režisérov Andreja Kalinku, Tomáša Prochádzku, choreografa Milana Kozánka či tanečníka Martina Talagu. Najnovšie je to aj tanečno-pohybová terapeutka Roberta Štepánková a režisérka Sláva Daubnerová. Inšpiruje ma však aj samota, vlastný strach, rozhovory, ženstvo… Je toho mnoho.

Ako vyzerá tvoj bežný deň? 

Najnovšie sa moje dni začínajú otužovaním a cvičením, potom klasicky práca pri počítači, stretnutia, organizačné veci a večer tréningy alebo vystúpenia. Ten glamour hodný fotky je naozaj len vrchol celej práce okolo.

Máš nejaké záujmy, ktoré sú možno až opakom toho, čomu sa bežne pracovne venuješ? Alebo sa tvoje hobby prelína s tvojou profesiou? 

Mám rada napríklad jogu a veľmi rada som v pokoji a v tichu. Úplný opak šou, ktorá rozhodne nie je tichá. Väčšina mojich aktivít je však prepletená s mojou prácou.