Slovensko odpočítava dni do blížiacich sa volieb. Budúcnosť krajiny je v našich rukách a zmeniť ju môžeme len spoločnými silami. Ako sa však rozhodnúť správne a zodpovedne, aby sme vo výsledku boli s našou voľbou spokojní? Päť žien vysvetlilo, podľa akých kritérií sa riadia pri výbere volebných kandidátov a kandidátok.

Ľudmila: Naštudovala som si, čo kandidáti dokázali v minulosti a nie to, čo sľubujú

„Sú to prvé parlamentné voľby, v ktorých osobne poznám mnoho kandidátov a kandidátok, keďže sa vyprofilovali z občianskeho sektora.

Moje rozhodnutie bude preto ľahké. Ale aj keby som ich nepoznala, oveľa viac by som sa snažila naštudovať, čo kandidáti riešili a dokázali v minulosti, ako to, čo sľubujú do budúcnosti. Ak niekto roky aktívne a efektívne pôsobil v nejakej oblasti, v ktorej sa snažil zlepšiť Slovensko alebo život ľudí, dokáže to aj po voľbách, či už je to ochrana prírody, spravodlivosti či sociálne slabších. Ak bol v parlamente, je podstatné, ktoré návrhy zákonov predložil, ako hlasoval a pracoval za naše dane a nie to, čo vykrikoval na sociálnych sieťach.  

Pri výbere strany volím tú, ktorá sa výrazne sústredí na zmenu v oblasti školstva a zdravotníctva a má silné zastúpenie a prioritu v zelených témach. Samozrejme, náprava spravodlivosti je dôležitá, ale na to sa sústredí viacero demokratických strán.

U nás v rodine nám po zvážení všetkých týchto kritérií vychádzajú dve strany, a tak urobíme kompromis a s manželom si to podelíme.“

Martina: Tento rok som sa rozhodla, že budem krúžkovať iba ženy

„Pochádzam z novinárskej rodiny, a tak s politikou a so spoločenským dianím žijem od malička. Jednou z mojich raných spomienok sú voľby v zime 1990. Vždy som vnímala svoju zodpovednosť v rámci občianskej spoločnosti a vo voľbách som sa snažila vybrať kandidátov, ktorí urobia niečo dobré pre celú spoločnosť.

Mám dve kritériá, podľa ktorých hodnotím politické programy: ľudské práva a riešenie klimatickej krízy. Strany, ktoré porušujú alebo ignorujú ľudské práva niektorých skupín obyvateľstva, automaticky vylučujem, pretože chcem žiť a vychovávať svoje dieťa v demokratickej a slobodnej spoločnosti.

Dôležitosť riešenia klimatickej krízy som si začala bytostne uvedomovať, až keď som sa stala matkou. A stala sa zo mňa znepokojená matka. Ako skupina matiek, ale i otcov či starých rodičov sa snažíme spájať s ďalšími ľuďmi, ktorým nie je jedno, v akom svete budú žiť naše deti a vnúčatá. 

Globálne otepľovanie môže o pár rokov priniesť konflikty o základné suroviny či bezpečný domov aj k nám na Slovensko. Jedným spôsobom, ako môžeme ako jednotlivci veľa ovplyvniť, je zvoliť si lídrov, ktorí sa tejto zodpovednosti nezľaknú a budú presadzovať účinné opatrenia. V rozhodovaní sa pre konkrétnu stranu môže pomôcť aj projekt www.volmezaklimu.sk, ktorý ohodnotil politické strany podľa toho, ktoré opatrenia na ochranu klímy majú v programe a plánujú presadzovať.

Tento rok som sa rozhodla, že v rámci predchádzajúcich kritérií budem krúžkovať iba ženy. Už dlho sa identifikujem okrem iného aj ako feministka a sama sa čudujem, že až teraz mi to napadlo. Nemyslím si, že ženy nevyhnutne do politiky prinášajú niečo lepšie než muži len preto, že sú ženy. Nie sú však o nič horšie, a ak je v populácii polovica žien, mali by mať tomu aj zodpovedajúce zastúpenie.“

Petra: Krajina bez konkrétnej vízie je stratená krajina

„Ako autorka knihy Margaréta biela o 16-ročnom dievčati, ktoré deportovali s ďalšími ženami v druhom slovenskom transporte do koncentračného tábora Auschwitz, už niekoľko rokov sledujem, ako sa naša spoločnosť mení. Akoby sme sa ocitli vo zvláštnej dusivej atmosfére neistoty a strachu. Akoby sa vytrácala vzájomná dôvera.

Vďaka silnému osobnému príbehu Heleny Weinwurmovej, ktorá prežila dôsledky ľudáckej propagandy a nenávisti na vlastnej koži, som pochopila, v akej dobe žili generácie pred nami. Ako žili ľudia pred druhou svetovou vojnou a počas nej. Mrazilo ma, keď som si listovala v starých archívnych novinách. Musím povedať, že som našla veľa paralel medzi tým, čím kedysi žili a čím žijeme dnes.

Slovenskom sa ozývajú odlišné názorové prúdy, no neviem, či sa navzájom dostatočne počúvame. Aj preto bude v týchto voľbách rozhodujúce, či chceme, aby nám bolo diktované, ako máme žiť, alebo sme ochotní prevziať zodpovednosť a aktívne sa zapájať do diania vecí verejných.  

Pred takmer 30 rokmi sme si vybojovali slobodu. Neviem, nakoľko sme jej všetci porozumeli a či v nej dokážeme spoločne žiť. Pretože so slobodou sa spája aj zodpovednosť. Nielen za seba, ale aj za okolitý svet, v ktorom žijeme. 

Zodpovednosť dnes znamená myslieť aj na najzraniteľnejších – na ľudí v zabudnutých regiónoch, na seniorov, mladých na okraji spoločnosti alebo mladých, ktorí dnes nemajú možnosti aktívne sa zapájať, hoci chcú a potrebujú byť nami videní a hovoriť o svojich potrebách. Mne osobne sa spája s istými hodnotami, ako sú vzájomná dôvera, čestnosť, schopnosť vzájomne sa počúvať a rešpektovať a podávať pomocnú ruku tam, kde  treba. 

Tento rok budem voliť zo zahraničia. Som vďačná iniciatíve Srdcom doma, ktorá nám Slovákom pomohla, aby sme mohli voliť spoza hraníc. Vo voľbách sa budem rozhodovať podľa toho, či politickí kandidáti prichádzajú s jasnou a prijateľnou víziou krajiny a s konkrétnymi návrhmi riešení, alebo či je ich cieľom iba šírenie nenávisti.  

Aby tu platili zákony a rovnaké pravidlá pre všetkých. Aby o našej krajine rozhodovali odborníci, ktorí majú za sebou silné príbehy a dlhoročné výsledky. Pretože krajina bez nefunkčného zdravotníctva, dobre nastaveného vzdelávania, v ktorej zlyháva polícia, súdy alebo prokuratúra, nemôže dlhodobo zdravo fungovať. Krajina bez konkrétnej vízie, v ktorej by sme sa mohli mať všetci dobre a v ktorej neplatí spravodlivosť pre všetkých, je stratená krajina.“

Valentína: Potrebujem, aby politici reflektovali problémy krajiny a ukazovali riešenia

„Základom pre mňa je, aby politici nešírili nenávisť a strach. Nehrali sa s obavami ľudí ani s hnevom, nemanipulovali, nepoužívali vágne frázy. Keď vidím, že strana sa prezentuje odmietaním určitej časti spoločnosti, buduje svoju agendu na potláčaní práv a slobôd druhých a štve svojich priaznivcov proti nim, odmietam ju v tom podporovať.

Potrebujem, aby politici reflektovali problémy krajiny a ukazovali konkrétne riešenia. Pokiaľ už boli v politike, pozriem sa na to, čo v kampani pred zvolením sľubovali a čo reálne dokázali a z akej pozície. Pokiaľ človek sľuboval hory-doly a nič nespravil, prípadne situáciu zhoršoval, nevidím dôvod, prečo by som mu mala dôverovať. Ideálne by bolo rozhodnúť sa podľa programu, ale nebudem klamať – voľby sú už o mesiac a ja som neprečítala ani jeden program kompletne. Snažím sa však čítať aspoň rôzne súhrny, prípadne sa intenzívne zaujímam o témy, ktoré sama považujem za najkľúčovejšie.

Pre mňa sú to štyri základné piliere: zdravotníctvo, školstvo, spravodlivosť (justícia), občianske práva a slobody. Nasledujú regióny, chudoba, menšiny a životné prostredie. Pokiaľ sú v strane odborníci, ktorí majú reálne riešenia, nespoliehajú sa len na internet, ale skutočne chodia medzi ľudí (mimo Bratislavy) a svojou prezentáciou nekontrahujú to, čo deklarujú, viem uveriť, že svoj hlas dávam správnym ľuďom. Neočakávam od nich však dokonalosť. Taký človek ani politik totiž neexistuje.“

Veronika: Mám tri médiá, ktorým dôverujem a čítam si u nich správy aj komentáre

„Občianska zodpovednosť pri voľbách, ale aj v každodennom živote stojí z môjho pohľadu na troch pilieroch: mať prehľad v dianí; rozumieť, ktoré sú najväčšie výzvy, ktorým krajina čelí, a mať ujasnený vlastný hodnotový systém. 

Snažím sa sledovať politickú situáciu a dianie v krajine denne. Mám tri domáce médiá, ktorým dôverujem a čítam si u nich správy aj komentáre. Výborná vec sú podcasty. Človek si pustí cestou do práce prehľady správ a netreba ani skrolovať v mobile. Samozrejme, nedá sa zachytiť každá informácia a ovládať všetky kauzy do hĺbky, ale aké-také všeobecné porozumenie sa dá celkom ľahko vybudovať aj týmto spôsobom.

Vďaka prehľadu a osobným skúsenostiam si potom vie každý zvážiť, ktoré problémy sú najpálčivejšie. Keďže sa venujem vzdelávaniu a vidím obrovské medzery v tom, ako u nás dnes funguje školstvo, je to pre mňa top téma. Bez kvalitného a spravodlivého vzdelania sa vývoj krajiny nikam nepohne. Investori u nás nenachádzajú kvalitných zamestnancov, vysokoškolákom chýbajú zručnosti pre prax – je to začarovaný kruh. Ešte horší dosah má však nekvalitné vzdelávanie na tých najchudobnejších. Bez vzdelania detí z chudobných rodín prichádzajú o príležitosti a v sociálnom rebríčku sa prepadajú čoraz hlbšie.

Preto som dnes rada, keď v ponuke politických strán vidím aj ľudí, ktorí sa školstvu venujú roky, rozumejú systému a majú skúsenosti z terénu, teda rovno zo škôl a dokážu aj viesť ľudí k vízii lepšieho školstva.

Zároveň je pre mňa dôležité, či ide o strany a kandidátov, ktorí si vážia ľudskú dôstojnosť a majú pevný charakter. Aj v osobnom a pracovnom živote mi veľmi prekáža klamstvo, manipulácia a nedodržiavanie jasných dohôd či sľubov. Neviem si preto predstaviť, že by som dala hlas niekomu, kto sa takto správa v politike.“