Čím viac informácií nasávame, tým viac otázok máme. Čo môžeme urobiť pre zmiernenie klimatických zmien? Máme si šetriť na dôchodok už teraz? Prečo sa máme zaujímať o ľudí, ktorých nepoznáme? Pripravili sme sprievodcu piatimi témami, nad ktorými by sme sa mali zamýšľať viac a konať zodpovednejšie než generácie pred nami.

Dĺžka čítania: 8 minút

Svet sa mení rýchlejšie, než sme ochotní si pripustiť. Fixovať sa na to,  že „aj naši rodičia to takto robili a dobre im bolo” už neplatí, a my musíme byť flexibilní a vedieť zodpovedne reagovať na zásadné celospoločenské zmeny v rôznych oblastiach našich životov. Ekológia, občianska spoločnosť, financie, zdravie… Ako sa v týchto témach zorientovať a zodpovedne reagovať, radia odborníci.

1Starajme sa o zdravie, fyzické aj duševné 

Problémom je nedostatok pohybu 

Súčasné nastavenie spoločnosti má veľký vplyv predovšetkým na naše zdravie. Väčšina z nás sedí osem hodín za počítačom, presúvame sa autom a myslíme si, že hodina v posilňovni všetko vykompenzuje.

Podľa virológa je životospráva, zdravý životný štýl a duševná hygiena najväčšou výzvou globálneho zdravia. „Prehnaná konzumácia jedla a nedostatok pohybu je globálny problém civilizovaného sveta. Tieto dva faktory a k tomu stres na pracovisku a doma sú hlavnými príčinami narastania kardiovaskulárnych ochorení, nádorových ochorení a  ortopedických problémov,” vysvetľuje virológ Fedor Čiampor.

„Hrozí nám prejedanie, televízne a počítačové obrazovky, narastajúci automobilizmus a rodinné či kolektívne odsudzovanie.“

Zabúdame, že v rámci zdravia je zásadné aj to, čo cítime a ako veci okolo nás vnímame. „Ľudia sa prestali stretávať a diskutovať o literatúre, hudbe a na malých domácich koncertoch počúvať napríklad komornú hudbu, ktorá je pre nich duševnou hygienou. Radšej sa vyberú na preplnený športový štadión, aby vo vysokodecibelovom prostredí strávili niekoľko hodín, a potom sa v dopravných zápchach vracali domov,” hovorí o probléme Fedor Čiampor.  

„Chudoba, hlad, podvýživa, avitaminózy, až na vojnou sužované krajiny sveta, dnes nikomu nehrozia. Hrozia nám prejedanie, televízne a počítačové obrazovky, narastajúci automobilizmus a rodinné či kolektívne odsudzovanie,” vysvetľuje virológ.

Nepodceňujme očkovanie, ochorenie na osýpky narastá 

Svoju pozornosť by sme mali upriamiť aj na ochorenia, ktoré sa stávajú globálnym problémom. „Základným zdravotným rizikom je antivakcinačná pandémia,” vysvetľuje virológ Fedor Čiampor. „Problémom sú osýpky, ktoré tu pred 30 rokmi neboli. Tisíce mŕtvych na osýpky v Kongu sú dostatočným dôkazom, ale počet ochorení na osýpky narastá aj v bohatých a civilizovaných krajinách,” dodáva.

V rámci zdravia predstavuje hrozbu aj likvidácia lesných porastov a dažďových pralesov. „Ľudia sa dostávajú do styku so zvieratami, ktoré môžu byť nositeľmi rôznych infekčných, najčastejšie vírusových ochorení. Sú to zvieratá, ktoré sa predtým nedostali do styku s ľuďmi. Napríklad vírus HIV z opíc alebo ebola, ktorú prenášajú netopiere,” vysvetľuje virológ.

Ďalším problémom je konzumná spoločnosť, ktorej potreby vedú k nárastu chovov hydiny, prasiat, kačíc a dobytka. „Vznikajú zmiešané chovy, ako napríklad kačice a prasatá v Číne, kde sa vytvárajú podmienky na vznik nových vírusových kmeňov, ktoré predtým patrili medzi typické vírusy zvierat. Napríklad nové agresívne vírusy chrípky či vtáčia chrípka ohrozujúca ľudskú populáciu.“

„Základným zdravotným rizikom je antivakcinačná pandémia. Problémom sú osýpky, ktoré tu pred 30 rokmi neboli.“

Vplyv na šírenie ochorení má aj rastúca letecká doprava. „Niekoľkohodinové lety medzi kontinentmi rýchlo prevážajú chorých, ktorí ešte nemajú príznaky ochorenia, ale sú infekční. Ďalšie riziká, ktoré tu pred 30 rokmi neboli, sú rozmach turizmu a snaha dostať sa všade, kde ešte ľudská noha nevkročila,“ dodáva virológ Fedor Čiampor.

Pred každou cestou do krajín, v ktorých je zvýšené riziko vírusových či pre nás nie až takých bežných ochorení, by sme mali nasledovať pokyny lekárov. Absolvovať potrebné očkovania a ak sa všeobecne odporúča do krajiny postihnutej nebezpečným vírusom necestovať,  radšej sa návšteve takéhoto miesta vyhnúť.

2Buďme zodpovední občania

Venujme pozornosť mediálnej gramotnosti mládeže

Doba, v ktorej žijeme, nás zmenila aj v tom, ako rôzne situácie vnímame ako občania a ako na ne reagujeme. „Mladí ľudia čelia návalu informácií, ich rýchlejšiemu a jednoduchšiemu šíreniu a nedostatočnému overovaniu,” vysvetľuje politologička a expertka na pravicový extrémizmus Radka Vicenová.

Práve nekonečné množstvo zdrojov vyžaduje, aby sme posilňovali kritické myslenie a vyhodnocovali informácie, ktoré sa k nám dostávajú. „Propaganda a manipulačné techniky síce nie sú ničím novým a nie sú ani vynálezom 21. storočia, majú  však nové formy a spôsoby šírenia. Preto je dôležité venovať čoraz väčšiu pozornosť mediálnej gramotnosti mládeže, aby sa dokázali ľahšie zorientovať v pomerne neprehľadnej dobe,”hovorí Radka Vicenová.

Nenechajme o sebe rozhodovať druhých

Napriek tomu, že práve voľbami môžeme dať jasne najavo svoj názor, mnoho ľudí ešte stále váha, či ísť voliť. „Nenechajme o sebe rozhodovať druhých,” hovorí politologička.

Mnoho ľudí berie právo voliť a slobodné voľby ako samozrejmosť, hoci to nie je až tak dávno, keď tomu tak nebolo. „Naše rozhodnutie vo voľbách má reálny vplyv na to, akým smerom sa krajina bude uberať, rovnako ako aj rozhodnutie nevoliť môže mať svoje zásadné dopady. Je to totiž aj o tom, že čím menej voličov sa volieb zúčastní, tým väčšiu šancu uspieť majú strany a politici s nižšou podporou,“ vysvetľuje.

„Čím menej voličov sa volieb zúčastní, tým väčšiu šancu uspieť majú strany a politici s nižšou podporou.“

Občianska zodpovednosť nemusí byť obmedzená len na vstup do politiky, je aj o čulej a aktívnej občianskej spoločnosti. „O veci verejné sa však nestačí zaujímať len raz za štyri roky. Práve udalosti spred dvoch rokov ukázali, že uvedomelí občania a verejný tlak z ulíc a slobodných nezávislých médií dokáže dosiahnuť zásadné zmeny,” hovorí.

3Vnímajme ľudí a ich príbehy okolo nás

Myslime na to, že zdieľame spoločný priestor s inými

Zodpovednosť máme nielen ako občania, ale predovšetkým ako ľudia, ktorí spolu žijú v jednej spoločnosti. „Človek nežije ako izolovaná bytosť. Je dôležité, aby sme sa dívali okolo seba a vnímali ostatných ľudí, ich životné príbehy, potreby a možno aj peripetie, ktorými prechádzajú. Nie všetci máme rovnaké šťastie a možnosti žiť plnohodnotný život. Byť spoločensky zodpovedný znamená predovšetkým rešpektovať iných, vidieť v nich viac partnerov ako protivníkov. Myslieť na to, že zdieľame spoločný priestor s inými a ako ho budeme spoločne tvoriť, tak bude spoločnosť vyzerať,” vysvetľuje sociologička Elena Gallová Kriglerová.

Hľadajme to, čo nás spája, nie odlišuje

Žijeme v čoraz rozmanitejšom svete, stretávame sa s odlišnými ľuďmi ako sme my sami. „Medzi ľuďmi sú mnohé rozdiely – etnické, sociálne, náboženské. Prejaviť spoločenskú zodpovednosť vieme aj tým, že sa naučíme tieto inakosti rešpektovať a vnímať samých seba nie ako lepších či horších než sú iní. Hľadať viac to, čo nás spája a učiť sa od iných. To je veľká výzva dnešnej doby oproti minulosti,” radí.

Ľudia sa čoraz viac uzatvárajú, vplyvom čoho dochádza k veľkej individualizácii spoločnosti. „Žijeme svoje životy na úkor iných alebo skrátka len popri nich a stráca sa vzájomná súdržnosť a dôvera. Byť spoločensky zodpovednými znamená prekonávať priepasti medzi nami. Vidieť aj ostatných, vnímať ich situáciu a nebyť k nej ignorantský.  Naučiť sa žiť v súdržnej spoločnosti, znamená vedieť riešiť vznikajúce konflikty a predchádzať nenávisti,” dodáva Elena Gallová Kriglerová.

Pomôžme človeku na ulici, nešírme nenávisť na sociálnych sieťach

Človek nemusí mať veľa peňazí, vysoké vzdelanie a spoločenské postavenie, aby mohol prispievať k rozvoju spoločnosti. Dôležitejšie je, ako sa správame v každodennom živote. Či vidíme na ulici človeka, ktorý práve potrebuje pomôcť prejsť cez priechod, pretože je nevidiaci, alebo sa staráme o svoje okolie a neprispievame k jeho znečisťovaniu, alebo pozveme na obed novú susedu, ktorá sa prisťahovala z inej krajiny a nikoho nepozná.

„Prejaviť spoločenskú zodpovednosť vieme aj tým, že sa naučíme tieto inakosti rešpektovať a vnímať samých seba nie ako lepších či horších, než sú iní.“

„Ako rodičia môžeme pomáhať škole, ktorú navštevuje naše dieťa, a venovať jej svoj voľný čas či expertízu, ktorú máme. Môžeme pravidelne darovať krv alebo prispievať na činnosť organizácií, ktoré pomáhajú iným. Ako jednotlivci nemôžeme zmeniť celý svet, ale drobnými krokmi môžeme prispieť k tomu, aby sa ľuďom okolo nás žilo lepšie. Napríklad aj tým, že nešírime nenávisť na sociálnych sieťach a rešpektujeme dohodnuté pravidlá, vyjadrujeme iným dôveru,” vysvetľuje Elena Gallová Kriglerová.

4Narábajme s financiami rozumne

Život na dlh je bežnou súčasťou, kedysi nebol

Aj na financie má najväčší vplyv konzumné fungovanie spoločnosti. „Všetko je dostupné, svet technológií chŕli vychytávky, ktoré nám majú uľahčiť život a my sme ochotní za ne platiť. Zároveň s tým ide ruka v ruke dostupné zadlžovanie a život na dlh je našou bežnou súčasťou oveľa viac, ako to bolo v minulosti,” vysvetľuje Eva Šablová, riaditeľka pre úvery vo finančnosprostredkovateľskej spoločnosti FinGO.sk.

Predchádzajúce generácie podobné fungovanie nepoznali. „Na jednej strane nebolo k dispozícii toľko lákadiel, ktoré nám dnes vyprázdňujú peňaženky, na druhej strane sa nemuseli zaoberať tým, či im sociálna poisťovňa bude mať z čoho vyplatiť dôchodok,” hovorí.

Kupujme len to, na čo máme

Aj keď dnes je úver bežnou záležitosťou, odborníčka radí dobre si rozhodnutie premyslieť. „Zodpovedné narábanie s financiami je o tom, kupovať len to, na čo máme. Pri úverovaní je lepšie byť opatrný, dobre prepočítať dôsledky na rodinný rozpočet a hlavne myslieť na budúcnosť,” radí Šablová. 

„Na rozdiel od našich rodičov, keď mnohí dostali bývanie za minimálne odkupné sumy alebo zadarmo, dnes musíme financie na bývanie plánovať. Ak chceme bývať, musíme si sporiť a splácať úver. Ak chceme mať na dôchodku trošku lepší štandard, musíme si naň odkladať čím skôr,” vysvetľuje.

Dôchodok ovplyvňujeme dnes

Mať tridsať rokov a myslieť na dôchodok nie je pre človeka bežné, ale potrebné. „Koľko peňazí budeme mať na dôchodok, si do značnej miery ovplyvňujeme sami. Núti nás k tomu systém sociálneho zabezpečenia aj postupné starnutie obyvateľstva,” vysvetľuje.

„Ak chceme bývať, musíme si sporiť a splácať úver. Ak chceme mať na dôchodku trošku lepší štandard, musíme si naň odkladať čím skôr.“

Ak si hovoríte, že na sporenie máte čas, nie je to úplne pravda. Eva Šablová radí začať šetriť čo najskôr. „Už od prvej výplaty by sme  mali mať nastavené správne dôchodkové sporenie, ktoré sa tvorí z odvodov. Okrem toho je ideálne začať si sporiť, pokojne aj v malých sumách, ale dôležité je čím skôr.”

V dlhodobom sporení má práve čas sporenia najzásadnejší efekt. „Ak si človek napríklad neušetrí potrebnú sumu, nedostane hypotéku v dostatočnej výške. Ak nezačne čo najskôr riešiť sporenie na dôchodok, na ktoré by dnes stačilo odložiť pár eur, o pätnásť rokov, keď už bude mať hypotéku a iné väčšie výdavky, dôchodkové problémy začne vnímať realistickejšie. Lenže potom už bude musieť v rozpočte nájsť nie 15 eur, ale 200 eur, aby dobehol zameškané. Aj o tomto je zodpovedné narábanie s financiami,” radí Eva Šablová.

5Príroda si bez nás poradí, my bez nej nie

O budúcnosti klímy rozhodujeme dnes

Klimatická zmena je ďalšou veľkou témou, na ktorú by sme mali myslieť pri mnohých denných rozhodnutiach. Nedeje sa ďaleko od nás a ani ju za nás nikto nevyrieši. Sme jej súčasťou a aj o tom, akú zem tu po sebe ďalším generáciám zanecháme, rozhodujeme dnes.

Veľkosť hrozby klimatickej zmeny vysvetľuje environmentalistka Annamarie Velič na príklade požiarov v Austrálii. „Ľudia tam nemali dážď v podstate celé leto, teploty v priemere len o pár stupňov vyššie znamenali nielen neznesiteľných pár mesiacov, keď nikto nechcel tráviť čas vonku, ale najmä požiare. V minulosti bežné menšie lesné požiare sa po obrovskom suchu zrazu spojili do veľkých a výsledkom bola miliarda uhynutých zvierat, obrovský škodlivý mrak dymu a prachu počas niekoľkých týždňov a strata lesov aj celkovej biodiverzity. To všetko pre niekoľko stupňov navyše na teplomeri.”

„Chodiť MHD, nekupovať veci, čo nepotrebujeme, ale napríklad aj piť vodu z vodovodu a venovať sa dobrovoľníctvu.“

Vážme si vodu z vodovodu 

Zomknúť sa musí celá spoločnosť, k zmene však môže prispieť aj jednotlivec. „Lebo príroda si bez nás poradí. My bez nej nie,” hovorí Annamarie Velič. Rozhodujme sa každý deň pre alternatívy, ktoré našej planéte neuškodia. „Chodiť MHD, nekupovať veci, čo nepotrebujeme, ale napríklad aj piť vodu z vodovodu a venovať sa dobrovoľníctvu,” radí environmentalistka.

„Na Slovensku máme super zdroj vody Žitný ostrov a málokto vie, že je dnes výrazne ohrozený. Ak by mal niekto chuť dobrovoľníčiť pre ochranu vody, môže sa pridať k občianskemu združeniu Za našu vodu, ktoré sme pred dvomi rokmi založili,” dodáva Annamarie Velič.