Čím skôr dieťa k zubnému lekárovi privediete, tým rýchlejšie mu dáte šancu vytvoriť si s lekárom vzťah založený na dôvere. Podľa stomatologičky často práve rodičia prenášajú strach z návštevy ambulancie na deti. So zubnou lekárkou Soňou Lisou sme sa rozprávali o tom, ako pracuje pri ošetrení s deťmi, čím ich motivuje, prečo je komunikácia základ a aký prístup by mali aplikovať rodičia.

Rozhovor so zubnou lekárkou Soňou Lisou je súčasťou vydania s názvom TABU, v ktorom sa venujeme témam, o ktorých by sa podľa nás malo hovoriť viac. Curaprox si uvedomuje dôležitosť diskusie o náročných témach, na zdieľanie ktorých potrebujeme odvahu, ľudskosť aj pocit vzájomnej empatie.

Niektoré deti skrývajú stres za smiech

Zubná lekárka Soňa Lisá hovorí, že strach z dieťaťa vycíti už v prvom momente. „Deti sú veľmi ľahko čitateľné, je to jednoduchšie ako s dospelými. Aj keď je pravda, že aj deti majú svoje zvláštne prejavy. Niekedy sú to až herecké výkony. Majú expresívne vyjadrovanie, smejú sa, ale vnútorne prežívajú veľký stres. Veľmi intenzívne zvyknú reagovať na čokoľvek, čo sa ich opýtam.“

Existuje niekoľko metód, ktoré zubní lekári v snahe zmierniť strach používajú. Platí to nielen u detí, ale aj dospelých. „Používame mnoho distrakčných metód, ktorých cieľom je odpútať pozornosť pacienta. Nevnímajú len svoj pocit, pretože im dáme niekoľko ďalších podnetov, na čo sa sústrediť. Postupne začnú zabúdať, že mali strach,“ vysvetľuje zubná lekárka.

Všetky kroky si najprv ukazujeme na hračke

V snahe zmenšiť strach a napätie sa u detí osvedčila predovšetkým technika tell − show − do (povedz ukáž urob, pozn. redakcie). „Najprv im vysvetlím všetko, čo ideme robiť, opíšem im každý jeden krok. Potom im ukážem, čo budem robiť a s čím to budem robiť a až potom to spravím. Tento spôsob sa osvedčil u ustráchanejších ľudí, ale aj u ľudí s mentálnym postihnutím,“ vysvetľuje stomatologička.

V ambulancii si zvykli znázorňovať spoločne s detskými pacientmi každý jeden krok na hračke. „Dráčikovi opravujeme spoločne zuby. Deti si samy vyskúšajú, ako funguje vŕtačka, zrkadielko či sonda. Ľahšie si potom vedia predstaviť, ako to budem robiť,“ hovorí.

Deti teší objatie aj fotenie v kostýmoch hrdinov

Hravá atmosféra a úprimná komunikácia ošetreniu veľmi prospieva. „Deťom počas opravovania zubov robím rôzne divadielka, napríklad spolu chytáme bacily. Niektoré sa na to naozaj tešia. Keď to zvládnu, môžu sa na konci ošetrenia odfotiť v kostýme hrdinu a dať si fotku na nástenku hrdinov v čakárni. Je to pre ne veľmi motivujúce,“ hovorí stomatologička Soňa Lisá.

Rokmi praxe zistila, že pozitívny vplyv má na pacientov dotyk a objatie. „Keď dokončíme ošetrenie, vždy sa s deťmi objímeme. Vystískam ich za to, že to pekne zvládli. Mám pocit, že v súčasnosti je emočného kontaktu veľmi málo. Dotyk a objatie fungujú veľmi dobre a vytvárajú lepší vzťah. Mnohé deti najviac motivuje práve objatie. Samozrejme, stáva sa, že deti počas zákroku plačú, ale keď to úspešne zvládnu a objímeme sa, cítim úprimnú radosť a aj ony sú na seba hrdé. Naozaj má zmysel odložiť všetko sebavedomie a ego nabok a otvoriť srdce. Pre mňa je to v tom momente najviac,“ hovorí.

Narkóza by mala byť posledná možnosť 

Prekonať strach z návštevy ambulancie môže byť pre dieťa niekedy naozaj náročné. Podľa zubnej lekárky by však ošetrenie v narkóze malo byť poslednou možnosťou. „Odporúčam ju vtedy, keď už žiadne iné metódy nezaberajú alebo hrozí negatívny vplyv na celkové zdravie. Vždy zvažujeme, či je cesta bez narkózy a aké máme možnosti,“ vysvetľuje.

„Niektoré deti majú naozaj obrovský strach či diagnózy, ktoré nám nedovolia s nimi pracovať, alebo majú zuby natoľko pokazené, že to vplýva na ich celý imunitný systém. Vtedy to už je problém a potrebujeme vykonať zákrok v celkovej anestézii. Je to pre ne menšie zlo, ako by sme naťahovali ošetrenia na dlhý čas. Aj dieťa sa z častého chodenia k zubnému lekárovi časom unaví, čo sa môže prejaviť na jeho spolupráci,“ hovorí Soňa Lisá.

Obavy prenášajú na dieťa často rodičia 

Strach môže prameniť z mnohých faktorov. Podľa zubnej lekárky však často obavy zo zubného lekára prenášajú na dieťa rodičia. „Rodičia si to niekedy neuvedomujú. Vplývajú na dieťa už len tým, ako mu o lekárovi rozprávajú,“ hovorí.

„Nevhodné sú napríklad slová − neboj sa, nič ťa nebude bolieť, nemusíš sa ničoho báť, keď som bol ako ty, takto sa to robilo, prípadne sa rodič dieťaťu začne vyhrážať, že ak si nebude umývať zuby, tak mu ich doktorka vytrhá. Keď takto s dieťaťom komunikujú, ono vôbec netuší, čo sa tam bude diať. Intenzívne vycíti, že rodič má z toho sám strach,“ vysvetľuje Soňa Lisá.

Často pomáha, keď na vyšetrení dieťa od rodičov na pár minút oddelia. „Niekedy vstupné vyšetrenie urobíme s rodičom a ďalšie bez rodiča. Rodiča nechám v čakárni, na dieťa sa pozerá cez okienko, aby videl, čo robíme, a my ideme pracovať. Drobci to takýmto spôsobom zvládajú úplne v pohode, pretože tam necítia strach z rodiča. Keď rodičia majú strach, veľmi rýchlo ho ponúknu dieťaťu a ono ho veľmi rýchlo prijme,” hovorí zo skúsenosti. 

Rodičia pomôžu už tým, že dieťa privedú včas 

Tomu, aby si dieťa vytvorilo dobrý vzťah so zubným lekárom, vedia rodičia pomôcť. „Základ je, keď dieťa naučia správne čistiť si zuby. Následne je dôležité nielen to, ako mu o zubnom lekárovi rozprávajú, ale aj to, či ho naozaj privedú,“ hovorí.

Najideálnejšie je, keď dieťa stomatológ vidí prvýkrát do dvoch rokov, ideálne okolo roka a pol. „Postupne ako rastie, začne návštevu doktora vnímať ako povinnú pravidelnosť − príde nás pozrieť, je tu chvíľu a zas odíde. Po prvom, druhom či treťom raze sa z nás stanú kamaráti, ústa otvorí úplne v pohode a aj keď tam niečo spravím a zamrnčí, po chvíľke ma zas objíme. Nemá s tým žiadny problém, pretože ma už pozná,“ dodáva zubná lekárka Soňa Lisá.

O Soni Lisej

Promovala v roku 2012 na Lekárskej Fakulte UK v Bratislave. Spolu s manželom založila v roku 2011 zubnú kliniku Somadent. Zameriava sa na záchovnú stomatológiu u dospelých aj u detí. Detských pacientov ošetruje v prípade potreby aj v celkovej anestézii či sedácii pri vedomí. Pochádza zo Starej Turej.