Bioodpad nemusí končiť na skládke. Kompostovaním znížite objem komunálneho odpadu o polovicu

Až 45 % komunálneho odpadu je biologického pôvodu. Jedením denne produkujeme množstvo bioodpadu končiaceho na skládke, kde sa uvoľňujú plyny urýchľujúce klimatickú zmenu. Riešení, ako bioodpad efektívne zhodnocovať, stále pribúda a dôvodov, prečo tak nerobiť, s meniacim sa podnebím, naopak, ubúda. Inšpirujte sa, ako správne triediť kuchynský aj záhradný odpad, ako ušetriť stovky eur ročne a ako si vytvoriť kvalitné hnojivo na svoju zeleň. 

Čo je to bioodpad

Bioodpad alebo biologicky rozložiteľný odpad vzniká z produktov, ktoré vytvorila príroda a ich rozklad je v prírode prakticky bezproblémový. Problém nastáva, ak sa bioodpad nesprávne spracuje a vyhodí do komunálneho odpadu, ktorý sa na skládke namiesto premeny na výživné hnojivo mení na skleníkové plyny.

Bioodpad sa skladá zo záhradného aj kuchynského odpadu a rozdiel medzi nimi je v obsahu, frekvencii zberu a spôsobe zaobchádzania.

Bioodpad je najväčším pôvodcom metánu na skládke 

Biologicky rozložiteľný odpad by sme do nádob na komunálny odpad hádzať nemali, pretože na skládke je najväčším pôvodcom metánu. Na skládke sa nerozkladá rovnako, ako sa rozkladá na miestach, ktoré sú preň určené. V odpadových skládkach je zmiešaný s inými druhmi odpadu, ako sú plasty, kovy či sklo, a ich udupaním sa zabraňuje prístupu kyslíka, ktorý je dôležitý na rozklad.

Ďalším dôvodom, prečo by sme bioodpad nemali hádzať do čiernych nádob, je fakt, že našej pôde chýbajú živiny a organická hmota, ktorú sme v posledných desaťročiach vyčerpali.

Namiesto vyživovania pôdy živinami, ktoré potrebujeme na pestovanie rôznych plodín, sme využívali priemyselné hnojivá a zároveň tak odstránili vrstvy, ktoré dokážu zachytiť veľké množstvo uhlíka.

Kompostovanie je najlepšia možnosť zhodnocovania bioodpadu 

Bioodpad môžeme zhodnocovať domácim alebo komunálnym kompostovaním, prípadne v zariadeniach, ktoré sú na bioodpad určené. V bioplynových staniciach sa odpad zhodnocuje na výrobu elektrickej energie a v priemyselných kompostárňach sa z kompostu tvorí hnojivo, v ktorom žijú baktérie pohlcujúce metán.

Dôležité však je, aby sme organickú hmotu vrátili späť do pôdy, ktorá tak bude mať oveľa väčšiu schopnosť regenerovať, zachytávať uhlík, a teda aj znižovať vplyvy zmeny klímy. Podľa Ivany Maleš, spoluzakladateľky INCIEN – Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, bioodpad najúčinnejšie zhodnotíme cez kompostovanie. Takýmto spôsobom vraciame živiny späť do pôdy a zbytočne nevytvárame uhlíkovú stopu. Ak máte možnosť v záhrade, na sídlisku či vo vnútrobloku zriadiť kompostovisko, kompost môžete využívať v rámci okolitej zelenej plochy.

Ak nemáte možnosť kompostovať, vyhľadajte obecný kontajner 

V prípade, že možnosť kompostovania nemáte, prichádza na rad triedený zber. Zber kuchynského bioodpadu zabezpečuje obec, ktorá má buď vybudované vlastné zariadenie na spracovanie, alebo má odberateľa, ktorý bioodpad spracuje v priemyselnej kompostárni. Podľa Ivany Maleš je aj tento spôsob z environmentálneho hľadiska rovnako správny, pretože sa spracúva na lokálnej úrovni a zároveň je súčasťou systémového riešenia a vyššieho zapojenia obyvateľov.

Zber triedeného kuchynského bioodpadu je od tohto roka povinný

Od začiatku roka 2021 musí približne 80 % samospráv na Slovensku zabezpečiť zber triedeného kuchynského bioodpadu. Výnimku má Prešov(až od roku 2022) a Bratislava a Košice(až od roku 2023) z dôvodu, že tieto samosprávy odpad odvážajú na spaľovanie. Ďalšiu výnimku majú udelenú obce alebo časti obcí, ktoré už majú v domácnostiach na 100 % zavedené kompostovanie. 

Štyri spôsoby, ako sa správne zbaviť bioodpadu

1Vložte svoj bioodpad do verejnej nádoby 

Informujte sa na obecnom alebo miestnom úrade, kde sa nachádza hnedá nádoba v blízkosti vášho domu. Osobiná nádoba by mala byť určená pre záhradný odpad a osobitná pre kuchynský. Informácie o zavedení zberu v meste, v mestskej časti alebo obci by mali byť zverejnené na webovej stránke mestského alebo obecného úradu. Zber kuchynského odpadu je zvyčajne najpohodlnejšie riešenie, no nevýhodou je, že vám hnojivo nezostáva ale biologický odpad putuje ďalej na bioplynovú stanicu alebo do priemyselnej kompostárne. 

2Zariaďte si záhradné kompostovisko 

Kúpte si alebo si vyrobte z dosiek vlastný kompostér, ktorý vám vydrží dlhodobo. Je dobré zaobstarať si dve nádoby; jednu na čiastočne skompostovaný kompost a druhú na čerstvý odpad. Niektoré obce ponúkajú kompostéry zdarma, informujte sa na mestskom úrade. Ak máte záhradu, záhradné kompostovanie je ideálnou a najekologickejšiou voľbou.

3Vybavte komunitné kompostovisko pre vašu bytovku alebo vnútroblok 

Ak zatiaľ nemáte možnosť vyviezť svoj odpad do obecnej nádoby alebo si na záhrade vytvoriť vlastný kompost, je pomerne jednoduché zriadiť verejné kompostovisko v blízkosti vášho bytu pre celú bytovku. Mali by ste však mať súhlas susedov a povolenie z miestneho úradu, ktorý odsúhlasí umiestnenie nádoby na pozemku. Takéto kompostoviská sú už zriadené na väčších sídliskách, ako Dúbravka alebo Petržalka. Komunitné kompostovanie je ideálnou voľbou, ak žijete v bytovom komplexe, no nevýhodou je, že si treba zvoliť „kompostmajstra“, ktorý dáva pozor, či všetci kompostujú správne.

4Kúpte si vermikompostér

Kompostovanie s dážďovkami prináša svoje výhody, no zväčša je to otázka vlastného komfortu. Nevýhodou je, že si vyžaduje väčšiu starostlivosť. O dážďovky sa treba starať ako o domáce zvieratko, treba ich sledovať, udržiavať správnu vlhkosť kompostu a dávať pozor, čo doň dáte.

Ak ste sa rozhodli kompostovať doma, spravte si základný prehľad

Rýchlokurz správneho kompostovania

V komposte je potrebné vytvoriť optimálne podmienky na rozvoj mikroorganizmov a pôdnych organizmov. Aby sa tak stalo, musíme dodržať štyri základné pravidlá, tzv. 4V:

Zdroj a viac o kompostovaní nájdete na stránke Priatelia zeme. 

Čo s hotovým kompostom? 

Nemusíte mať strach, že by ste s množstvom kompostu nemali čo robiť. Môžete ním pohnojiť kvety, pole, trávu alebo zelenú plochu v okolí. Prvý kvalitný kompost máte do dvoch rokov a neskôr z neho môžete vytiahnuť hotové hnojivo každý rok.

Motivácia zbierať je v dobrých príkladoch praxe zväčša finančná 

Sever Talianska, Rakúsko, mesto Ľubľana, ale aj Sardínia, ktorá recykluje ešte aj použitý kuchynský olej, sú príklady krajín, regiónov a miest, kde recyklovanie bioodpadu funguje ukážkovo.

Ako uvádza Ivana Maleš, za väčšinou z týchto krajín je finančná motivácia. „Ekologicky sú ľudia motivovaní do určitej miery, no oveľa viac sú motivovaní finančne. V týchto krajinách zaviedla samospráva vysoké poplatky za zber komunálneho odpadu a poplatky sú jedným z dobrých nástrojov, ako sa správať zodpovednejšie. Pri triedení odpadu vznikajú samospráve nižšie náklady, ako keď ľudia bioodpad netriedia,“ hovorí Ivana.

Aj na Slovensku máme príklady dobrej praxe. Napríklad mesto Partizánske má pomerne špecifický spôsob zberu: obyvatelia nechávajú pred vchodom do bytu bioodpad v kompostovateľných vreckách, ktoré pracovníci mesta zbierajú. Takýto systém je síce pre Bratislavu neudržateľný, no na príklade Partizánskeho vidíme, že ak je motivácia, každé mesto sa dokáže vynájsť po svojom. 

Okrem Partizánskeho treba vyzdvihnúť aj Banskú Štiavnicu, ktorá zvážala bioodpad ešte pred vznikom zákonnej povinnosti. Ivana Maleš verí, že tie najlepšie prípady praxe ešte len pribudnú. „Dalo by sa povedať, že Slovensko sa stáva trendsetterom, pretože v mnohých iných krajinách povinnosť triediť kuchynský odpad celoplošne zavedená nie je,“ dodáva.

Použité zdroje a odporúčané stránky

Euractive, Odpady-portal.sk, Kompost.sk, Nulaodpadu.sk, INCIEN 

Rozhovor s Ivanou Maleš

• Spoluzakladateľka inštitútu INCIEN. Venuje sa stratégiám odpadu na úrovni samospráv aj štátu.